BRUSEL – Slovenská novela jazykového zákona je podľa predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka zdrojom jeho určitých obáv.
Buzek však privítal pokrok v slovensko-maďarských vzťahoch po stretnutí premiérov oboch krajín a ich dohode na spoločnom jedenásťbodovom programe. „Európsky parlament je pripravený vždy pomôcť riešeniu, ale nemôže inak zasahovať. Je úlohou Európskej komisie posúdiť, či dané opatrenia sú v súlade s európskym legislatívnym rámcom,“ zdôraznil. Zároveň pripomenul, že novela zákona o štátnom jazyku je predmetom štúdia Európskej komisie i Európskeho parlamentu.
Podľa Buzeka je lepšie nemať napätia, ale dochádza k nim. Treba ich však riešiť v diskusii. Zároveň dodal, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny je podľa neho vec nezvyčajná, ale nedovolí si tvrdiť, že je to proti právu EÚ.
Paška zdôraznil, že problémom je postoj maďarskej strany, kde sa vždy nájde niekto, kto nie je ochotný rešpektovať rovnaké európske autority ako my. Pripomenul, že Robert Fico pri stretnutí s Gordonom Bajnaiom avizoval potrebu nestrannej autority, ktorou je pre nás vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek. „Jeho odporúčania budeme akceptovať. Vollebaek, ale ani komisár EK Leonard Orban nemal žiadne výhrady k podstate zákona. Z Maďarska sa ozvali hlasy, že Vollebaek i Orbán sú nedôveryhodní,“ zdôraznil Paška. Zároveň dodal, že nech akákoľvek autorita povie, že zákon je v poriadku, vždy sa na maďarskej strane nájde niekto, kto ju spochybní.
Podľa Pašku európske inštitúcie nepožadovali zmenu zákona, otvorenou otázkou zostáva len jeho uplatňovanie. Ministerstvo kultúry už pracuje na vpracovaní metodických pokynov k zákonu.
Paška sa obáva, že problém jazykového zákona bude slovenskú stranu oberať o energiu ešte dlho. Starostlivosť o zahraničných Maďarov sa podľa neho totiž stala dôležitou témou pred maďarskými parlamentnými voľbami.
Paška dnes a v stredu v Bruseli hovorí s predstaviteľmi európskych inštitúcií o dezinterpretáciách, ktoré súvisia s posledným vývojom slovensko-maďarských vzťahov. Okrem Buzeka sa stretne aj s podpredsedom Európskej komisie Jacquesom Barrotom. V stredu bude Paška rokovať s predsedom Snemovne reprezentantov Belgického kráľovstva Patrickom Dewaelom a s podpredsedom Senátu Belgického kráľovstva Hugom Vandenberghom.
Slovensko-maďarské vzťahy sa vyhrotili po tom, čo v júli Národná rada SR schválila novelu zákona o štátnom jazyku. Proti tejto legislatívnej norme protestovali politickí predstavitelia maďarskej národnosti na Slovensku, ale aj predstavitelia Maďarska. Novela jazykového zákona je však podľa vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka v súlade s medzinárodnými štandardmi, aj keď to neznamená, že je dobrá. Dodal tiež, že kritika zákona bola často prehnaná a zavádzajúca.
K vyhroteniu vzťahov prispela aj plánovaná návšteva maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý sa mal 21. augusta zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne. Nakoniec prešiel len k hranici na moste cez Dunaj, spájajúcom Komárno a Komárom. Ministerstvo zahraničných vecí SR mu totiž prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo vstup na územie Slovenska.
