RÍM - Pápež Ján Pavol II. spomína na okamihy, ktoré ho takmer stáli život. Vo svojej najnovšej knihe rozhovorov Pamäť a identita spomína hlava katolíckej cirkvi i na atentát z 13. mája 1981, ktorý ho takmer stál život.
"Bol som už na druhej strane," spomína pápež na chvíle, keď ho postrelil Turek Ali Agca. "Mal som bolesti a aj dôvod báť sa. Ale mal som taký zvláštny pocit dôvery, že prežijem," dodáva Ján Pavol II.
Ten o svojej osobnej skúsenosti z atentátu, ktorý otriasol celým svetom, prehovoril verejne vôbec prvýkrát. Pápež podľa vlastných slov ešte pred príchodom do nemocnice skôr, ako stratil vedomie, prostredníctvom svojho osobného tajomníka odkázal vrahovi, že mu odpúšťa. Ján Pavol II. neskôr Agcu navštívil vo väzení, aby sa stretol zoči-voči mužovi, ktorý ho chcel pripraviť o život na príkaz sovietskej KGB. "Agca vedel strieľať isto a presne. Ale bolo to, akoby jeho guľku niekto viedol," myslí si pápež o neúspechu atentátu. Podľa jeho názoru viedla guľku božia prozreteľnosť tak, aby nezasiahla životne dôležité orgány.
Pápež vo svojej knihe takisto varoval krajiny bývalej komunistickej Európy pred tým, aby nepodliehali "negatívnym kultúrnym modelom" zo Západu a navyše prirovnal zákony umožňujúce potraty k holokaustu. Toto vyjadrenie vyvolalo už negatívne reakcie u židovských duchovných v Nemecku. "Takéto tvrdenia iba dokazujú, že rímskokatolícka cirkev nechápe, alebo nechce chápať rozdiel medzi továrňou na zabíjanie, ako je genocída a tým, čo robia ženy so svojím telom," povedal popredný predstaviteľ židovstva v Nemecku Paul Spiegel.
