Barack Obama
WASHINGTON - Americký prezident Barack Obama sa vo štvrtok opäť postavil proti vytvoreniu komisie na vyšetrenie činnosti administratívy svojho predchodcu Georgea Busha v súvislosti s bojom proti terorizmu.
Vytvorenie komisie, ktorá by skúmala predovšetkým údajné porušovanie ľudských práv počas vojen v Iraku či Afganistane či pri vypočúvaní osôb podozrivých z terorizmu, žiadajú viacerí vplyvní demokrati. Obama argumentuje, že netypické vyšetrovacie metódy používané pri vypočúvaní sa už v Kongrese vyšetrujú. Teraz sa už podľa neho skôr "treba sústrediť na budúcnosť". Prezident je presvedčený, že "už existujúce demokratické inštitúcie sú postačujúce na to, aby zabezpečili, že bude vyvodená zodpovednosť" voči komukoľvek, kto porušil zákony.
Obama vo štvrtok vyhlásil, že Američania požiadajú európske krajiny o možnosť umiestniť na ich území 50 zajatcov z Guantánama, u ktorých bolo preukázané, že nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo. Zároveň potvrdil, že toto väzenské zariadenie naozaj zatvorí, aj napriek odporu republikánov, ktorí tvrdia, že to ohrozí americkú národnú bezpečnosť. "Nechystáme sa prepustiť nikoho, kto by mohol ohroziť našu národnú bezpečnosť," uistil Obama občanov. "Neprepustíme na území Spojených štátov nikoho, kto by mohol ohrozovať amerických občanov," povedal.
Tí zajatci z Guantánama, ktorí aj naďalej predstavujú nebezpečenstvo, by mohli byť podľa Obamu umiestnení v prísne strážených amerických väzniciach. "Ak si to bude vyžadovať spravodlivosť a národná bezpečnosť, budeme sa snažiť premiestniť niektorých zadržaných do toho typu zariadení v rámci našich hraníc, v ktorých držíme všetky druhy nebezpečných a násilníckych zločincov," povedal Obama. Myšlienka, že niektorí väzni z Guantánama by mali byť premiestnení do väzenských zariadení v Spojených štátoch, je pritom medzi Američanmi krajne nepopulárna a jej odporcami sú poprední predstavitelia republikánov aj demokratov.
Na Guantáname stále zadržiavajú 241 zajatcov z 30 rôznych krajín. Najviac - okolo sto - je medzi nimi Jemenčanov. Okolo 25 zajatcov má byť z Afganistanu. Nachádza sa tam stále aj 17 čínskych Ujgurov, približne 20 Alžírčanov a asi desať občanov Saudskej Arábie.
Obama sľúbil zatvoriť zajatecký tábor na Guantáname do konca tohto roku. Veľkú časť z 241 zajatcov, ktorí v tábore stále zostávajú, by mali Američania prepustiť. Nechcú ich však vydať do ich domovských krajín, kde môžu čeliť perzekúciám, a preto by ich chceli premiestniť do iných krajín. Niektoré s tým súhlasia, mnohé sa však bránia. Viacero európskych politikov - okrem iných aj rakúska ministerka vnútra Maria Fekterová - sa už Washingtonu spýtalo, prečo nenechá prepustených zajatcov na vlastnom území, keď o nich tvrdí, že nie sú nebezpeční. Podľa niektorých analytikov je hlavným dôvodom to, že zajatci z Guantánama majú na Spojené štáty ťažké srdce, a preto by nebolo vhodné umiestniť ich práve do tejto krajiny.
Obama vo štvrtok vyhlásil, že Američania požiadajú európske krajiny o možnosť umiestniť na ich území 50 zajatcov z Guantánama, u ktorých bolo preukázané, že nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo. Zároveň potvrdil, že toto väzenské zariadenie naozaj zatvorí, aj napriek odporu republikánov, ktorí tvrdia, že to ohrozí americkú národnú bezpečnosť. "Nechystáme sa prepustiť nikoho, kto by mohol ohroziť našu národnú bezpečnosť," uistil Obama občanov. "Neprepustíme na území Spojených štátov nikoho, kto by mohol ohrozovať amerických občanov," povedal.
Tí zajatci z Guantánama, ktorí aj naďalej predstavujú nebezpečenstvo, by mohli byť podľa Obamu umiestnení v prísne strážených amerických väzniciach. "Ak si to bude vyžadovať spravodlivosť a národná bezpečnosť, budeme sa snažiť premiestniť niektorých zadržaných do toho typu zariadení v rámci našich hraníc, v ktorých držíme všetky druhy nebezpečných a násilníckych zločincov," povedal Obama. Myšlienka, že niektorí väzni z Guantánama by mali byť premiestnení do väzenských zariadení v Spojených štátoch, je pritom medzi Američanmi krajne nepopulárna a jej odporcami sú poprední predstavitelia republikánov aj demokratov.
Na Guantáname stále zadržiavajú 241 zajatcov z 30 rôznych krajín. Najviac - okolo sto - je medzi nimi Jemenčanov. Okolo 25 zajatcov má byť z Afganistanu. Nachádza sa tam stále aj 17 čínskych Ujgurov, približne 20 Alžírčanov a asi desať občanov Saudskej Arábie.
Obama sľúbil zatvoriť zajatecký tábor na Guantáname do konca tohto roku. Veľkú časť z 241 zajatcov, ktorí v tábore stále zostávajú, by mali Američania prepustiť. Nechcú ich však vydať do ich domovských krajín, kde môžu čeliť perzekúciám, a preto by ich chceli premiestniť do iných krajín. Niektoré s tým súhlasia, mnohé sa však bránia. Viacero európskych politikov - okrem iných aj rakúska ministerka vnútra Maria Fekterová - sa už Washingtonu spýtalo, prečo nenechá prepustených zajatcov na vlastnom území, keď o nich tvrdí, že nie sú nebezpeční. Podľa niektorých analytikov je hlavným dôvodom to, že zajatci z Guantánama majú na Spojené štáty ťažké srdce, a preto by nebolo vhodné umiestniť ich práve do tejto krajiny.
