BRUSEL - Šesťsto Afričanov a Latinskoameričanov už takmer dva mesiace drží v Bruseli hladovku požadujúc povolenie na pobyt a niektorí z nich sú už vážne chorí.
Aj keď okupačné štrajky a protesty v kostoloch, školách či dokonca na žeriavoch sú v Belgicku v posledných rokoch bežné, hladovky znamenajú novú radikalizáciu kampane potenciálnych prisťahovalcov. Jeden z protestujúcich migrantov uviedol, že pricestoval z rodnej Guiney po tom, ako dva mesiace strávil vo väzení pre činnosť v odboroch. Avšak v Belgicku "žil ako potkan", keď tri roky striedal zamestnania na čiernom trhu. Prijímať potravu prestal 16. februára spolu so 102 ďalšími ľuďmi z asi desiatky afrických krajín. Výrazne schudol a má problémy s obličkami. Protestujúci sú zhromaždení v priestoroch jednej z bruselských univerzít vo veľmi zlých podmienkach a za posledných 58 dní nekonzumovali nič iné iba čaj alebo vodu s cukrom, ktoré im pripravujú dobrovoľníci. Nad ich zdravím už niekoľko lekárov vyjadrilo svoje znepokojenie. Aj keď je to podľa migrantov zúfalé konanie, nemajú na výber.
V telocvični inej univerzity, takisto v Bruseli, drží hladovku ďalších 280 ľudí - jedlo odmietajú už 44 dní. Ich príklad začiatkom apríla nasledovalo ďalších 230 sústredených v kostole v centre mesta.
Napriek rozsahu prípadov hladovky úrady protestujúcim naďalej odmietajú vydať povolenie na pobyt. "Nie je iná možnosť ako zastaviť protest," uviedol Rolf Falter, hovorca ministerky pre imigráciu Annemie Turtelboomovej. "Máme okolo 500 ľudí držiacich hladovku. Ak im ustúpime, zajtra ich bude 5 tisíc a na ďalší deň 50 tisíc," dodal.
