MOSKVA/BRUSEL - Severoatlantická aliancia natoľko vytriezvela z pomerov na Ukrajine, že o prijatie Kyjeva do NATO sa nebude rozhodovať skôr ako za 15 až 25 rokov. Vyhlásil to dnes počas videokonferencie s moskovskými novinármi ruský predstaviteľ pri NATO Dmitrij Rogozin.
Moskva sa ostro stavia proti ďalšiemu rozširovaniu aliancie na východ, ktoré vníma ako ohrozenie svojich záujmov. Pod vplyvom niektorých západoeurópskych krajín, obávajúcich sa ďalšieho zhoršenia vzťahov s Ruskom, NATO v minulom roku na summite v Bukurešti nezaradilo ani Ukrajinu, ani Gruzínsko do programu prípravy na budúce členstvo v aliancii, ale vyhlásilo, že sa v budúcnosti obe krajiny môžu stať členmi NATO.
Podľa Rogozina to bola chyba, pretože o prísľub sa bude večne zakopávať ako o ustavičný kameň úrazu vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO, Hoci neusporiadané vnútropolitické problémy na Ukrajine a odpor značnej časti Ukrajincov proti vstupu do aliancie odkladajú prijatie Ukrajiny o 15 až 25 rokov.
Medzitým aj vstup Gruzínska sa podľa ruského diplomata ocitol v nedohľadne, pretože aj Západ si uvedomil, že nie Rusko, ale Gruzínsko minulý rok v auguste rozpútalo konflikt o Južné Osetsko. Po vyhlásení nezávislosti Južného Osetska a Abcházska po augustovej vojne nie je podľa Rogozina ani jasné, v akých hraniciach by Gruzínsko mohli do aliancie prijať.
Rogozin súčasne rezolútne odmietol, že by Rusko mohlo pomôcť pri zachovaní americkej vojenskej základne Manas v Kirgizsku, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri zásobovaní západných jednotiek bojujúcich v Afghanistane.
Rusko podľa Rogozina súhlasilo s prepravou "civilného materiálu" pre jednotky NATO v Afghanistane, ale s Biškekom sa má Washington dohodnúť sám, bez Moskvy. Západ síce obviňuje Rusko z "neoimperialismu", ale Rusko si podľa Rogozina ctí kirgizskú nezávislosť. Uzatvorenie základne Manas ohlásil kirgizský prezident pri návšteve Moskvy vzápätí po obdržaní dvojmiliardového dolárového úveru.
