BUDAPEŠŤ - Maďari nepoznajú svoju históriu tak dobre, ako si myslia, a takmer nič nevedia o tom, koho a ako počas svojej histórie utláčali.
Povedal to v utorok na konferencii o slovensko-maďarských vzťahoch profesor Korvínovej univerzity v Budapešti István Kollai. Konkrétne spomenul národnostný útlak v druhej polovici 19. storočia či maďarské vojny vedené voči Slovensku.
Rušilo sa slovenské školstvo, zosilnilo sa pomaďarčovanie Slovákov, skonštatoval profesor. "Maďari si nie sú vedomí týchto krívd," dodal. Problém v súčasných nezhodách vo výklade spoločných dejín je však podľa neho aj na slovenskej strane.
"Priestor dnešného Slovenska sa v Slovenskej republike opisuje ako prirodzená jednotka slovenského národa a nie ako dôsledok celosvetového vývoja, počas ktorého tieto dva národy nemali veľa možností prehovoriť do podoby hraníc. Bolo to výsledkom celoeurópskych rozhodnutí, z čoho pramení určitá trauma," uviedol Kollai.
"Nebola to spravodlivá hranica, na takomto zmiešanom území sa však spravodlivá hranica ani urobiť nedá," poznamenal, pričom odmietol úvahy o zmene hraníc. Hranice podľa neho nie je potrebné meniť, potrebné však je pripomínať si okolnosti ich vzniku. Kollai sa nevyhol ani téme Benešových dekrétov, ktoré sa podľa jeho slov na Slovensku chápu v úplne inom kontexte ako v Maďarsku.
Podľa jeho slov sa totiž zabúda na to, že Slováci neboli typickí vojnoví víťazi, keďže boli dlho na strane Hitlera. Proti Maďarom sa použil princíp kolektívnej viny, poznamenal. "Počúvame, že slovensko-maďarské vzťahy sú najhoršími vzťahmi dvoch členských krajín v rámci celej Európskej únie.
Nie je to príliš lichotivé hodnotenie ani pre Slovensko, ani pre Maďarsko. Je to naša spoločná hanba," povedal na úvod svojho príhovoru Tomáš Stražay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Maďarsko sa podľa neho zaoberá skôr pohľadom do histórie, kým Slovensko sa pozerá na možnosti budúcej spolupráce.
Jednou z možností je podľa neho spoločná účasť v stabilizačných misiách, napríklad na západnom Balkáne. Konferencia s názvom Slovensko-maďarské vzťahy vo svetle euroatlantickej integrácie sa uskutočnila v Budapešti a spoločne sa na nej podieľali Maďarská atlantická rada a Slovenská atlantická komisia.
Jej cieľom bolo podľa organizátorov predostrieť požiadavky na upokojenie vzťahov týchto dvoch krajín zo strany občianskej spoločnosti. "Keď je problém medzi priateľmi, musia sa porozprávať," poznamenal na úvod celej konferencie prezident Maďarskej atlantickej rady Görgy.
