Martti Ahtisaari
OSLO - Bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari v piatok získal Nobelovu cenu za mier. Nobelov výbor tým ocenil jeho celoživotné mierové úsilie. Podľa vyhlásenia výboru sa jeho členovia rozhodli udeliť cenu Ahtisaarimu za "dôležité úsilie vyriešiť medzinárodné konflikty na niekoľkých kontinentoch a počas viac ako troch desaťročí".
Iniciatíva fínskeho diplomata "prispela k mierovejšiemu svetu a bratstvu medzi národmi v duchu Alfreda Nobela", dodal päťčlenný výbor, ktorý tak ocenil Ahtisaariho zásluhy v Afrike, Európe, Ázii a na Blízkom východe. Čerstvý laureát v rozhovore pre nórsku televíznu stanicu NRK vyjadril svoje "potešenie a vďaku" za udelenie ceny.
Za najväčší úspech vo svojom mierovom snažení označil mierové rokovania v Namíbii v rokoch 1989 a 1990, čo podľa komisie hralo "významnú úlohu pri dosiahnutí nezávislosti krajiny". Pri udelení ceny Ahtisaarimu sa komisia vrátila k pôvodnému účelu ceny za mier po tom, ako v roku 2007 ocenila Ala Gora a Panel OSN o klimatických zmenách. 71-ročný Ahtisaari má za sebou dlhoročnú politickú kariéru a mierotvornú činnosť.
Pôvodne učiteľ na základnej škole začal v roku 1965 pracovať na fínskom ministerstve zahraničia. 20 rokov strávil v zahraničí, spočiatku ako veľvyslanec v Tanzánii a potom v OSN v New Yorku. V roku 2007 Ahtisaariho úrad Iniciatíva krízového manažmentu zorganizoval vo Fínsku tajné stretnutie irackých sunnitských a šiitských skupín, aby vytvorili plán vedúci k dosiahnutiu mieru. V auguste 2005 Ahtisaari pomohol ukončiť 30 rokov bojov medzi Slobodným hnutím Acehu a indonézskou vládou. Po sedemmesačnom rokovaní, ktoré inicioval a sprostredkoval, podpísali dve znepriatelené strany v Helsinkách mier.
Ahtisaari stál tiež na čele pracovnej skupiny o Bosne Hercegovine na mierovej konferencii o bývalej Juhoslávii v rokoch 1992-1993 a bol špeciálnym poradcom generálneho tajomníka OSN v otázkach bývalej Juhoslávie a špeciálnym vyslancom OSN na rokovaniach o budúcom štatúte Kosova, ktoré vo februári 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska.
V roku 1994 Fínska sociálnodemokratická strana nominovala Ahtisaariho do prezidentských volieb, ktoré vyhral ako prvý priamo volený fínsky prezident. Za jeho vlády Fínsko vstúpilo v roku 1995 do EÚ.
Nobelovu cenu, ktorej súčasťou je diplom, medaila a šek v hodnote 1,02 milióna eur, udelia Ahtisaarimu na ceremónii v Oslo 10. decembra.
Za najväčší úspech vo svojom mierovom snažení označil mierové rokovania v Namíbii v rokoch 1989 a 1990, čo podľa komisie hralo "významnú úlohu pri dosiahnutí nezávislosti krajiny". Pri udelení ceny Ahtisaarimu sa komisia vrátila k pôvodnému účelu ceny za mier po tom, ako v roku 2007 ocenila Ala Gora a Panel OSN o klimatických zmenách. 71-ročný Ahtisaari má za sebou dlhoročnú politickú kariéru a mierotvornú činnosť.
Pôvodne učiteľ na základnej škole začal v roku 1965 pracovať na fínskom ministerstve zahraničia. 20 rokov strávil v zahraničí, spočiatku ako veľvyslanec v Tanzánii a potom v OSN v New Yorku. V roku 2007 Ahtisaariho úrad Iniciatíva krízového manažmentu zorganizoval vo Fínsku tajné stretnutie irackých sunnitských a šiitských skupín, aby vytvorili plán vedúci k dosiahnutiu mieru. V auguste 2005 Ahtisaari pomohol ukončiť 30 rokov bojov medzi Slobodným hnutím Acehu a indonézskou vládou. Po sedemmesačnom rokovaní, ktoré inicioval a sprostredkoval, podpísali dve znepriatelené strany v Helsinkách mier.
Ahtisaari stál tiež na čele pracovnej skupiny o Bosne Hercegovine na mierovej konferencii o bývalej Juhoslávii v rokoch 1992-1993 a bol špeciálnym poradcom generálneho tajomníka OSN v otázkach bývalej Juhoslávie a špeciálnym vyslancom OSN na rokovaniach o budúcom štatúte Kosova, ktoré vo februári 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska.
V roku 1994 Fínska sociálnodemokratická strana nominovala Ahtisaariho do prezidentských volieb, ktoré vyhral ako prvý priamo volený fínsky prezident. Za jeho vlády Fínsko vstúpilo v roku 1995 do EÚ.
Nobelovu cenu, ktorej súčasťou je diplom, medaila a šek v hodnote 1,02 milióna eur, udelia Ahtisaarimu na ceremónii v Oslo 10. decembra.
