CAMBRIDGE (USA) - Coca-Cola zabíja spermie. Psie blchy skáču vyššie ako mačacie. Ľudia si radi pochutnajú na starých zemiakových lupienkoch – keď sa im pustí zvuk poriadneho chrupnutia. To všetko sú „objavy“, za ktoré vynálezcovia získali žartovné Nobelove ceny za vedecký výskum známe ako Ig Nobel Prizes.
Tie vo štvrtok na Harvardovej univerzite v USA udelil humoristický vedecký časopis Annals of Improbable Research (Anály nepravdepodobného výskumu).
Názov ceny poukazuje na to, že nejde o cenu Alfreda Nobela, ale jeho vzdialeného príbuzného Ignáca, údajného vynálezcu sódy. Žartovné Nobelove ceny sa podobne ako tie skutočné udeľujú v niekoľkých disciplínach. Vedci ich dostanú za objav skutočný, ale predsa len trocha bizarný.
- Za popísanie „smrtiaceho efektu“ Coca-Coly na spermie získal cenu Američanka Deborah Andersonová z Bostonskej univerzity. Podľa nej spermia do seba „natiahne“ sladkú tekutinu a praskne. "Vlastne tak ako vybuchne," povedala Andersonová agentúre Reuters. Podľa vedkyne je Coca-Cola schopná zneškodniť aj vírus HIV. Z bližšie nezistených dôvodov najlepšie funguje light verzia Coca-Coly, no napriek tomu vedkyňa neodporúča používať Colu ako antikoncepčnú metódu.
- Cenu za biológiu dostal tím francúzskych vedcov, ktorý objavil, že psie blchy skáču vyššie ako mačacie.
- Zvláštnu "nutričnú cenu" získal taliansko-britský tím, ktorý ľuďom podával staré a zatuchnuté čipsy a zahral im k tomu zvuk hlasného chrupnutia. Ľudia tak čipsy jedli s chuťou, ako by boli čerstvé.
- Tím z univerzity v Novom Mexiku potvrdil spojitosť medzi vyššími zárobkami exotických tanečníc a ich ovulačným cyklom. Ženy na vrchole svojej plodnosti sú pre mužov viac atraktívne. Každá z osemnástich tanečníc, ktoré skúmali, v priemere zarobila 250 dolárov za päťhodinovú zmenu. Táto suma narástla až na 350 až 400 dolárov za päť hodín, keď bola tanečnica najviac plodná.
- Cenu za medicínu získal tím vedcov z univerzity v Severnej Karolíne za dôkaz, že drahšie placebo lieky majú väčší účinok na pacienta ako tie lacnejšie.
- Profesor archeológie v brazílskom Sao Paule, získal cenu za archeológiu vďaka pásavcom. Objavil totiž, že tieto zvieratá môžu pri svojom hrabaní posunúť artefakty na miestach archeologického výskumu až o niekoľko metrov, a tým ovplyvniť výskum, ako i pohľad na históriu.
- Cena za fyziku putovala do San Diega za matematickú demonštráciu faktu, že vlasy alebo špagát sa nevyhnutne zamotajú do uzlov.
- Nobelovou cenou za mier sa môžu pochváliť švajčiarski vedci, ktorí dokázali, že aj rastliny majú svoju dôstojnosť a zaujímajú morálne stanoviská.
Žartovné Nobelove ceny sa udeľujú od roku 1991 v celkovo desiatich kategóriách. Kuriozitou pritom je, že ich odovzdávajú okrem iných aj laureáti skutočných Nobelových cien, ktorých víťazov oznámi Švédska akadémie vied budúci týždeň.
