Čaj Č' kang
BRATISLAVA - Do otvoreného vesmíru dnes dopoludnia, presne o 10:45 SELČ, úspešne vystúpil prvý Číňan - 41-ročný vedúci trojčlennej posádky modulu Šenzou VII Čaj Č' kang.
Jeho výstup do vesmíru trval podľa čínskej štátnej televízie pätnásť minút. Približne 68 hodín trvajúca misia sa uskutočňuje asi 373 kilometrov nad povrchom Zeme. Posádka by s jedným z modulov mala pri návrate pristáť v autonómnej časti Vnútorné Mongolsko v nedeľu približne o 11:10 SELČ.
Čína je treťou krajinou v histórii, ktorej sa po Rusku (vtedajšiemu Zväzu sovietskych socialistických republík) a Spojených štátoch amerických podarilo individuálne vyslať človeka do vesmíru. Prvým Číňanom v kozme bol v októbri 2003 stíhací pilot Jang Liwei v rámci projektu Šenzou V. Č' kang pri výstupe otestuje aj spoľahlivosť nového skafandra. Na palube Šenzou VII, zloženého z troch modulov, ho sprevádzajú jeho rovesníci - Liu Boming a Jing Haipeng. Všetkých troch vláda zaradila do programu už v roku 1998.
Šenzou - vesmírne plavidlo kopulovitého tvaru sa skladá z troch modulov - predného orbitálneho, zadného servisného a návratového. Návratový modul je dizajnovaný podľa ruského Sojuzu spred 40 rokov. Orbitálny modul zostane na obežnej dráhe Zeme, potenciálne by v budúcnosti mohol byť základom pre výstavbu vesmírneho laboratória či dokonca stanice.
Čína je treťou krajinou v histórii, ktorej sa po Rusku (vtedajšiemu Zväzu sovietskych socialistických republík) a Spojených štátoch amerických podarilo individuálne vyslať človeka do vesmíru. Prvým Číňanom v kozme bol v októbri 2003 stíhací pilot Jang Liwei v rámci projektu Šenzou V. Č' kang pri výstupe otestuje aj spoľahlivosť nového skafandra. Na palube Šenzou VII, zloženého z troch modulov, ho sprevádzajú jeho rovesníci - Liu Boming a Jing Haipeng. Všetkých troch vláda zaradila do programu už v roku 1998.
Šenzou - vesmírne plavidlo kopulovitého tvaru sa skladá z troch modulov - predného orbitálneho, zadného servisného a návratového. Návratový modul je dizajnovaný podľa ruského Sojuzu spred 40 rokov. Orbitálny modul zostane na obežnej dráhe Zeme, potenciálne by v budúcnosti mohol byť základom pre výstavbu vesmírneho laboratória či dokonca stanice.
