HELSINKI - Fínka však odmieta vysvetliť, čo sa jej stalo a zabudla aj svoj materinský fínsky jazyk. V utorok o tom informovala polícia.
Nadia Bouteldjanová sa stratila v máji 1997, keď mala 9 rokov. Polícia z únosu podozrieva jej alžírskeho otca, ktorý s ňou mal odletieť do zahraničia, kde ich polícia bezvýsledne hľadala viac ako desaťročie.
"Nájdenie niekoho po toľkých rokoch je dosť nezvyčajné, to však len dokazuje, že niečo také je možné," povedal pre agentúru AFP fínsky vyšetrovateľ Jukka Kaski.
V máji 1997 Bouteldjanovú a jej otca videli v Británii, krátko na to však polícia stratila ich stopu. Fínski vyšetrovatelia a ministerstvo zahraničných vecí boli s rodinou jej otca v sporadickom kontakte, rovnako ako medzinárodné organizácie zaoberajúce sa hľadaním nezvestných detí. Polícia preverovala podozrenia, že by sa dievča mohlo nachádzať v Británii, Francúzsku, Kanade, Spojených štátoch, Mexiku, Alžírsku, Tunisku a na Tahiti.
V roku 2006, teda po tom, ako Bouteldjanová dosiahla vek 18 rokov, kontaktovala svoju matku a dva roky s ňou udržiavala písomný kontakt prostredníctvom e-mailu. Napokon súhlasila so stretnutím v júli v Luxembursku. Mladá žena však nechcela povedať polícii nič o jej zmiznutí, ani o tom, kde sa zdržiavala posledných 11 rokov.
"Nechcela nám povedať, čo sa stalo," vyhlásil Kaski a povedal, že Bouteldjanová sa pred policajtmi správala podozrivo. "Voči svojej matke bola veľmi chladná," dodal. Bouteldjanová hovorila na stretnutí po anglicky, keďže fínčinu zabudla.
"Nájdenie niekoho po toľkých rokoch je dosť nezvyčajné, to však len dokazuje, že niečo také je možné," povedal pre agentúru AFP fínsky vyšetrovateľ Jukka Kaski.
V máji 1997 Bouteldjanovú a jej otca videli v Británii, krátko na to však polícia stratila ich stopu. Fínski vyšetrovatelia a ministerstvo zahraničných vecí boli s rodinou jej otca v sporadickom kontakte, rovnako ako medzinárodné organizácie zaoberajúce sa hľadaním nezvestných detí. Polícia preverovala podozrenia, že by sa dievča mohlo nachádzať v Británii, Francúzsku, Kanade, Spojených štátoch, Mexiku, Alžírsku, Tunisku a na Tahiti.
V roku 2006, teda po tom, ako Bouteldjanová dosiahla vek 18 rokov, kontaktovala svoju matku a dva roky s ňou udržiavala písomný kontakt prostredníctvom e-mailu. Napokon súhlasila so stretnutím v júli v Luxembursku. Mladá žena však nechcela povedať polícii nič o jej zmiznutí, ani o tom, kde sa zdržiavala posledných 11 rokov.
"Nechcela nám povedať, čo sa stalo," vyhlásil Kaski a povedal, že Bouteldjanová sa pred policajtmi správala podozrivo. "Voči svojej matke bola veľmi chladná," dodal. Bouteldjanová hovorila na stretnutí po anglicky, keďže fínčinu zabudla.
