14 °C
FRANKFURT NAD MOHANOM - obchodná vojna medzi USA a Európskou úniou (EÚ) by mohla znížiť rast eurozóny o pol percentuálneho bodu a zvýšiť infláciu. Uviedla to vo štvrtok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v prejave v Európskom parlamente. Informujú o tom správy AFP a Reuters.
USA už uvalili clá na dovoz výrobkov z ocele a hliníka z celého sveta vo výške 25 %. To vyvolalo odvetné opatrenia zo strany EÚ, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v apríli. Americký prezident Donald Trump medzitým pohrozil, že zavedie 25-percentné clá na všetok tovar z EÚ, ktorá má s USA vysoký obchodný prebytok.
Lagardová skonštatovala, že eurozóna je "obzvlášť vystavená zmenám v obchodnej politike" USA. Analýza ECB naznačila, že clá v USA vo výške 25 % na európsky dovoz by mohli v prvom roku znížiť hospodársky rast eurozóny o približne 0,3 percentuálneho bodu. Ak by Európa reagovala odvetnými opatreniami, pokles by mohol predstavovať až pol percentuálneho bodu.
ECB predpovedá slabý rast eurozóny, infláciu môže ovplyvniť slabé euro
Ekonomika eurozóny už v predchádzajúcich rokoch dosahovala len slabý rast, pretože zápasí s vysokými výrobnými nákladmi a slabým dopytom zo strany kľúčových obchodných partnerov. ECB v najnovších prognózach začiatkom tohto mesiaca predpovedala eurozóne v tomto roku rast len o 0,9 % a v roku 2026 o 1,2 %.
V krátkodobom horizonte by odvetné opatrenia EÚ a slabší výmenný kurz eura v dôsledku nižšieho dopytu USA po európskych produktoch mohli zdvihnúť infláciu približne o pol percentuálneho bodu, povedala šéfka ECB. V strednodobom horizonte by sa ich vplyv zmiernil v dôsledku nižšej ekonomickej aktivity, ktorá by tlmila inflačné tlaky, skonštatovala. Zdôraznila však, že akýkoľvek odhad podlieha "značnej" neistote.
Inflácia v eurozóne klesá, ECB vyzýva na užšie obchodné vzťahy
Inflácia v eurozóne, ktorá strmo vzrástla po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, sa postupne spomaľuje smerom k cieľu ECB na úrovni 2 %, pričom vo februári 2025 dosiahla 2,3 %. Hoci Lagardová poznamenala, že odhady podliehajú "veľmi vysokej neistote", vyzvala Úniu, aby reagovala vytvorením užších obchodných vzťahov s krajinami po celom svete.
"Odpoveďou na súčasný posun v obchodnej politike USA by mala byť väčšia, nie menšia, integrácia s obchodnými partnermi na celom svete aj v rámci EÚ," povedala s tým, že "obchodná integrácia vrátane dohôd o voľnom obchode bola hnacou silou ekonomickej prosperity a môže chrániť Úniu pred jednostrannými obchodnými opatreniami."
ECB na svojom marcovom zasadnutí opäť znížila úrokové sadzby, ale jej ďalší krok je neistý, keďže vyhodnocuje vplyv obchodnej politiky USA a európskych plánov na zvýšenie výdavkov na obranu. Banka však po marcovom zasadnutí uviedla, že bude pripravená konať na ochranu cenovej stability a svoje ďalšie rozhodnutia bude prijímať na základe čerstvých správ z eurozóny.
