10 °C
RIGA - Ministerstvá obrany Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska odporučili, aby tieto krajiny odstúpili od takzvaného Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje protipechotné míny. Informovali o tom samotné ministerstvá, podľa ktorých je dôvodom to, že v posledných rokoch výrazne vzrástlo riziko pre krajiny, ktoré susedia s Ruskom a Bieloruskom. Všetky štyri štáty sú členmi Severoatlantickej aliancie a majú spoločné hranice buď s jednou alebo s oboma zo spomínanej dvojice krajín.
"Vojenské hrozby voči krajinám susediacim s Ruskom a Bieloruskom sa výrazne zvýšili, preto je dôležité posilniť odstrašujúce a obranné schopnosti," uviedlo litovské ministerstvo obrany na svojom webe.Podobné vyhlásenie dnes vydal tiež rezort obrany Lotyšska, podľa ktorého sa na návrhu odstúpiť od Ottawského dohovoru dohodli ministri štvorice krajín s cieľom posilniť obranu hraníc.
"Musíme sa pripraviť na to, že Rusko bude naďalej predstavovať hrozbu pre región bez ohľadu na to, ako sa vyvinú nepriateľské akcie na Ukrajine. Odstúpenie od Ottawského dohovoru má potenciál zabezpečiť výrobu protipechotných mín, "uviedol lotyšský minister obrany Andris Sprouds, ktorý ubezpečoval, že krajiny budú naďalej rešpektovať medzinárodné normy a humanitárne právo.Aj poľské ministerstvo obrany na webe informuje o odporúčaní odstúpiť od Ottawského dohovoru, keďže sa podľa neho bezpečnostná situácia v regióne od jej ratifikácie výrazne zhoršila. "Naše rozhodnutie vysiela jasnú správu: Naše krajiny sú pripravené a schopné použiť akékoľvek prostriedky nevyhnutné na obranu nášho územia a slobody," cituje zo spoločného vyhlásenia ministrov poľský rezort obrany.
Zvýšenie výdavkov na obranu
O odporúčaní ministerstiev informuje aj estónska verejnoprávna stanica ERR, ktorá sa odvoláva na spoločné vyhlásenie štvorice ministrov. Odstúpenie od dohovoru musia schváliť národné parlamenty, poznamenala agentúra AFP.Rusko rozpútalo rozsiahlu vojnu proti Ukrajine vo februári 2022, keď bieloruský autoritársky vodca a spojenec Moskvy Alexander Lukašenko poskytol rukým inváznym jednotkám zázemie. Všetky tri pobaltské krajiny aj Poľsko od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu zvýšili svoje výdavky na obranu, poznamenala AFP. Litva tiež nedávno oznámila odstúpenie od zmluvy o zákaze kazetovej munície, čo zdôvodnila bezpečnostnými rizikami spojenými s Ruskom.
Odstúpenie od Ottawského dohovoru zvažuje aj Fínsko. Ako dôvod uviedlo, že Rusko protipechotné míny používa pri svojej invázii v susednej krajine. "Podrobne sme preskúmali, ako Rusko pôsobí na Ukrajine, konkrétne jeho rozsiahle použitie pechoty a tiež hromadné používanie mín," povedal vlani v decembri fínsky minister obrany Antti Häkkänen agentúre Reuters.Ottawský dohovor zakazuje použitie, skladovanie, výrobu a prevod protipechotných mín a do platnosti vstúpil v roku 1999. Ratifikovalo ju okolo 160 krajín vrátane Česka. Napríklad Spojené štáty, Rusko alebo Čína tak však neurobili.
Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (ICBL) na konci februára varovala, že dohovor čelí bezprecedentným hrozbám. "Brutálna ruská vojna proti Ukrajine a rozsiahle používanie protipechotných mín v krajine vytvorili jednu z najväčších kríz čo do kontaminácie a prinútili malý počet štátov susediacich s Ruskom k úvahám o odstúpení od dohovoru o zákaze mín, čo je predtým nemysliteľný ústup od noriem na ochranu civilistov v ozbrojených Konfliktoch," uviedla ICBL a pripomenula tiež vlaňajšie poskytnutie amerických protipechotných mín Ukrajine.Dohovor podľa ICBL pomohol zachrániť nespočetné množstvo životov. Protipechotné míny boli zakázané, pretože sú zo svojej podstaty nehumánne a nerozlišujú medzi bojovníkmi a civilistami, podotkla kampaň. Tieto zbrane pritom zostávajú smrtiace celé desaťročia a ich ničivý dopad na nevinných civilistov ďaleko prevyšuje ich obmedzenú vojenskú užitočnosť, dodala ICBL.
