5 °C
RIJÁD - Rusko počas úvodných mierových rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine v Rijáde predložilo Spojeným štátom požiadavku, ktorá v Európe vyvolala znepokojenie – stiahnutie jednotiek NATO z východného krídla aliancie. Podľa informácií Financial Times (FT) americká delegácia tento návrh rázne odmietla. Európski predstavitelia však vyjadrujú obavy z nepredvídateľného vývoja a neistoty, ktorú môže priniesť politika prezidenta Donalda Trumpa. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyhlásil, že potenciálne stretnutie medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom ešte nie je na programe dňa – uskutoční sa až vtedy, keď sa dosiahne reálny pokrok v mierových rokovaniach.
Ruská delegácia pod vedením ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova sa v utorok v Rijáde po dlhých rokoch osobne stretla so zástupcami americkej administratívy, na čele ktorej stál šéf diplomacie Marco Rubio. Obe strany skúmali podmienky, za ktorých by bolo možné ukončiť vojnu na Ukrajine – konflikt, ktorý pred tromi rokmi rozpútala invázia ruských vojsk.
Jedným z kľúčových ruských požiadaviek podľa FT bolo stiahnutie vojenských jednotiek aliancie z krajín východného krídla NATO, kam patrí Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko. Bezpečnostný poradca rumunského prezidenta Cristian Diaconescu potvrdil, že USA túto požiadavku odmietli, no zároveň upozornil, že v európskych vládnych kruhoch vyvolala značné obavy.
"Situácia sa môže dramaticky zmeniť v priebehu niekoľkých hodín či dní," varoval Diaconescu v rozhovore pre rumunskú televíziu Antena 3. Poukázal pritom na ostré vyjadrenia Donalda Trumpa po rokovaniach v Rijáde, keď ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil za "diktátora bez volieb" a vyzval ho na okamžité mierové rokovania, ak si nechce nechať vziať svoju krajinu. Kremeľ Trumpove slová privítal a Putin sa netajil spokojnosťou s priebehom prvého kola rokovaní. Na stretnutie však neboli prizvané žiadne európske štáty ani samotná Ukrajina.
Európske krajiny sa snažia zabrániť oslabeniu NATO
Rusko dlhodobo tlačí na to, aby sa Ukrajina nestala členom NATO, a zároveň usiluje o zníženie vojenskej prítomnosti aliancie v bývalých sovietskych satelitoch. V týchto krajinách panujú obavy, že ak by NATO ustúpilo, Putin by mohol využiť oslabenie východného krídla na ďalšiu agresiu.
Podľa FT sa zástupcovia krajín východnej Európy intenzívne snažia presvedčiť administratívu nového amerického prezidenta, aby neustupovala Rusku a neoslabovala obranné postavenie NATO v regióne. Nie sú si však istí, či ich argumenty skutočne preniknú až k Donaldovi Trumpovi. "Urobili sme maximum pre to, aby sme vo Washingtone vyvolali pozornosť na všetkých úrovniach, ale nie je isté, aké informácie sa k Trumpovi reálne dostanú. Preto stále existuje riziko, že Rusko Washington vmanévruje do nebezpečných ústupkov v rámci mierových rokovaní o Ukrajine," uviedol nemenovaný vysokopostavený činiteľ.
Európska diplomacia sa v snahe ovplyvniť rozhodnutia Bieleho domu spolieha aj na osobné stretnutia s Trumpom. Podľa Diaconesca budú budúci týždeň do Washingtonu cestovať francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer, aby sa pokúsili zabrániť stiahnutiu aliančných jednotiek z východnej Európy. "Môžete si byť istí, že budeme bojovať do posledného momentu, aby sa to nestalo," zdôraznil Diaconescu.
Diaconescu ale následne v rozhovore s Digi24 vysvetlil, že svoje slová nevzťahoval k Rijádu, ale k vyjednávaniam v roku 2022. "Rusko požadovalo návrat Rumunska do jeho sféry vplyvu," povedal.
