PEKING - Vo vodách pri východnom pobreží Číny uviazli tri tankery, ktoré spolu prevážajú vyše dva milióny barelov ruskej ropy. Tieto lode márne hľadajú prístav, kde by mohli vyložiť svoj náklad. Situácia je dôsledkom nových amerických sankcií zameraných na ruský ropný priemysel. Čínske prístavy v reakcii na ne odmietajú prijímať plavidlá patriace do tzv. „tieňovej“ flotily, ktorá slúži na prepravu ruskej ropy mimo oficiálnych kanálov.
Jeden z tankerov, Huihai Pacific, mal naplánované doraziť do prístavu Tung-ťia-kchou v provincii Šan-tung. Na palube má takmer 770 000 barelov ropy, ktorú naložil v ruskom prístave Kozmino. Namiesto toho však cez víkend zmenil kurz a teraz čaká na otvorenom mori, neschopný dokončiť svoju cestu, píše agentúra Bloomberg.
Podobný problém postihol tanker Mermar, ktorý vyplával z Kozmina 5. januára s vyše 755 000 barelmi ropy. Tento týždeň mal doraziť do terminálu Jen-tchaj, ale momentálne kotví pri pobreží bez možnosti vyloženia nákladu.
Ďalším plavidlom v rovnakej situácii je tanker Olia, ktorý 7. januára naložil približne 709 000 barelov ropy. Jeho cieľovou destináciou mal byť tiež Jen-tchaj, no namiesto toho teraz „parkuje“ v Žltom mori neďaleko čínskych brehov.
Výklad ropy bol prerušený po tom, ako Spojené štáty oznámili nové sankcie voči ruskému energetickému sektoru. Spoločnosť Shandong Port Group Co., ktorá riadi viaceré prístavy vo východnej Číne, následne nariadila zastaviť prijímanie tankerov postihnutých týmito opatreniami.
Rozsah sankcií a ich dopad
Americké sankcie zasiahli ruské energetické spoločnosti ako Gazpromneft a Surgutneftegaz, spolu s flotilou viac ako 180 lodí. Tieto plavidlá, známe ako „stínová“ flotila, umožňujú Rusku obchádzať doterajšie medzinárodné obmedzenia na vývoz ropy.
Sankcie postihli aj ruské poisťovne Ingosstrach a AlfaStrachovanie, ktoré zabezpečujú poistenie lodí. Bez tejto ochrany je však fungovanie námornej dopravy prakticky nemožné. Ruské tankery stratili prístup k službám západných poisťovní už dávnejšie, čo ešte viac obmedzuje ich možnosti.
Administratíva prezidenta Joea Bidena sa v poslednom období intenzívne snaží posilniť Ukrajinu v jej konflikte s Ruskom. Bidenova politika cieli na maximalizovanie tlaku na Moskvu pred odovzdaním moci novému prezidentovi. Na druhej strane, zvolený prezident Donald Trump zatiaľ neprejavil jednoznačný postoj k ďalšej podpore Ukrajiny, pričom otvorene kritizuje súčasnú úroveň americkej pomoci.
Bidenova vláda sa doteraz vyhýbala radikálnym obmedzeniam vývozu ruskej ropy, obávajúc sa ich negatívneho vplyvu na globálne ceny energií. Dôležitým faktorom je aj to, že Rusko zostáva kľúčovým dodávateľom pre veľkých odberateľov, ako sú Čína a India, čo zvyšuje komplexnosť celej situácie.