VISLA - Témy bezpečnosti sú témami, ktoré presahujú hranice našich krajín, ale sú aj témami, ktoré nás musia zaujímať bez ohľadu na to, aké politické tričko nosia vlády v jednotlivých krajinách. Po skončení plenárneho rokovania na prezidentskom summite krajín Vyšehradskej štvorky (V4) to v pondelok povedal slovenský prezident Peter Pellegrini.
Jednou zo zásadných tém rokovaní boli možnosti koordinácie v oblasti civilnej ochrany a krízového manažmentu v nadväznosti na nedávne rozsiahle záplavy, ktoré postihli všetky štyri krajiny. "Musíme posilniť spoločne systém včasného varovania, musíme zlepšiť systém výmeny informácií z našich rôznych meraní a meteostaníc. Musíme organizovať spoločné cvičenia v rámci cezhraničných regiónov tak, aby sa naše záchranárske zložky vedeli lepšie koordinovať a spolupracovať," uviedol Pellegrini.
aktuálne video
Podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu sa účastníci summitu zhodli na potrebe vytvorenia expertnej skupiny, v ktorej by každá krajina mala svojich zástupcov. Skupina by sa stretávala viackrát ročne v záujme zlepšenia varovného systému, skvalitnenia výmeny informácií a výmeny dát v oblasti civilnej ochrany.
Lídri krajín V4 sa počas rokovaní dotkli aj vojnového konfliktu na Ukrajine. Slovenský prezident ocenil, že so svojimi partnermi majú spoločne pragmatický pohľad na skutočnú situáciu. "Všetci cítime, že treba čo najskôr obidve strany dotlačiť k stretnutiu za rokovacím stolom a čo najskoršie zastavenie krviprelievania," poznamenal Pellegrini.
Hľadanie usporiadania povojnového konfliktu podľa neho určite nebude jednoduché. "Zdá sa, že po mieri dnes už nevolá len pár krajín v Európe, ale väčšina lídrov si uvedomuje, že mier je jediným riešením tohto vojnového konfliktu," uzavrel slovenský prezident.
Názory Slovenska a Maďarska som nespochybňoval, ich pohľad sa overí praxou, hovorí Pavel
Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorí sa v pondelok stretli v poľskej Visle, sa podľa českej hlavy štátu Petra Pavla zhodli na tom, že chcú, aby na Ukrajine zavládol mier. Otázkou však podľa neho je, aký by bol a za akú cenu by k nemu došlo. Povedal to novinárom po skončení summitu.
"To, na čom sme sa určite zhodli, bola vôľa urobiť maximum pre to, aby konflikt na Ukrajine v čo najkratšej dobe skončil... Nie je pochýb o tom, že s procesom sú spojené veľké riziká, a ani o tom, že k mieru môže viesť viac ciest. Takže ani som nemal snahu akokoľvek spochybňovať názory našich maďarských či slovenských kolegov, pretože ich pohľad na vec sa nedá overiť inak než praxou, a uvidíme, čo prax prinesie v najbližšej budúcnosti," povedal Pavel.
Zdôraznil, že pre Česko je dôležité, aby bol mier spravodlivý pre Ukrajinu a nevytvoril precedens do budúcnosti, že agresor bude odmenený za svoju agresiu ziskom územia len preto, že má silnejšiu armádu alebo jadrové zbrane. "To je princíp, ktorý by mohol ohroziť nás všetkých. So všetkými, ktorí hovoria o mieri, sa určite zhodneme na tom, že ho chceme. Možno sa budeme líšiť v tom, akými cestami sa k tomu mieru dá dôjsť," podotkol.
Na slová slovenského prezidenta Petra Pellegriniho o tom, že Slovensko sa o mier na Ukrajine usilovalo dlho a dnes sa už zdá, že po ňom volá väčšina lídrov, Pavel reagoval pripomenutím svojho vystúpenia v Mníchove. "Už takmer pred dvomi rokmi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii som hovoril o tom, že mier na Ukrajine nebude možné dosiahnuť len tým, že si ho budeme želať, ale je pre to potrebné mnoho urobiť," povedal český prezident.
"Z môjho pohľadu, ktorý korešponduje s pohľadom mnohých našich spojencov v EÚ aj NATO, sa to dá dosiahnuť len tak, že presvedčíme Rusko prostredníctvom pomoci Ukrajine, že svoje ciele nemôže dosiahnuť vojenskou cestou a že jediná cesta, ako ukončiť tento konflikt, je pri rokovacom stole," dodal Pavel.
