TBILISI - Gruzínsky parlament v piatok jednohlasne schválil zákon, ktorý zakazuje ľuďom na protestoch zakrývať si tvár maskami a používať pyrotechniku a lasery. V prípade jeho porušenia im bude uložená pokuta vo výške 2000 lari. S odvolaním sa na gruzínsku agentúru Interpress o tom napísala agentúra Reuters.
Poslanci prijatím zákona reagovali na potýčky medzi políciou a civilistami, ku ktorým došlo na protestoch proti rozhodnutiu vlády pozastaviť prístupové rozhovory s Európskou úniou. Od vypuknutia demonštrácií, ktoré v piatok pokračujú 16. dňom po sebe, bolo zadržaných už viac než 400 ľudí. Toto rozhodnutie podľa Reuters vyvolalo rozhorčenie mnohých ľudí v Gruzínsku. Viac než 100 gruzínskych diplomatov podpísalo na protest otvorený list a viacero veľvyslancov na svoje posty rezignovalo.
archívne video
Mnohí demonštranti nosia na tvári plynové alebo improvizované masky v snahe vyhnúť sa identifikácii zo strany úradov a tiež chrániť sa pred slzotvorným plynom. Niektorí demonštranti na bezpečnostné zložky hádzali pyrotechniku, iní sa zas snažili oslepiť lasermi policajtov aj bezpečnostné kamery pred budovou parlamentu. Pri týchto incidentoch utrpeli zranenia desiatky ľudí vrátane policajtov. Približne 30 osôb bolo obvinených z trestných činov a vo väzbe sú už dvaja lídri proeurópskej opozície - predseda najväčšej opozičnej strany Koalícia za zmenu Nika Gvaramia a Alek Elisašvili zo strany Silné Gruzínsko.
Neprijateľné zaobchádzanie s demonštrantmi
Veľvyslanec Európskej únie v Gruzínsku Pawel Herczyňski označil zaobchádzanie polície s demonštrantmi za neprijateľné a varoval pred možnými sankciami zo strany Bruselu. Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze, naopak, reakciu polície obhajuje. Ministerstvo vnútra takisto tvrdí, že zranených bolo až 150 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Ľudskoprávne skupiny vyjadrujú znepokojenie nad útokmi voči opozičným politikom, aktivistom a novinárom zo strany gangov maskovaných mužov. Tvrdia, že takéto zásahy nemajú v Gruzínku obdoby.
V tejto kaukazskej krajine sa koncom októbra konali parlamentné voľby. Podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila s 54 percentami hlasov vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorú Západ obviňuje z proruskej orientácie. Na druhom mieste skončila prozápadná Koalícia za zmenu s 11 percentami. Opozícia tento výsledok volieb neuznala a hlasovanie označila za zmanipulované. Rovnaký názor zastáva aj prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá sa v tejto veci obrátila aj na ústavný súd. Ten však jej podanie zamietol.
Zurabišviliová pred voľbami v Gruzínsku odkázala, že z funkcie neodíde
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová označila voľbu novej hlavy štátu, ktorá sa uskutoční v sobotu, za" výsmech", informovala v piatok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).V nadchádzajúcich voľbách nebudú prezidenta voliť voliči, ale vôbec prvýkrát zbor voliteľov, ktorý má 300 členov vrátane 150 poslancov gruzínskeho parlamentu, členov najvyšších rád Adžarska a Abcházskej autonómnej republiky v exile.
Okrem nich budú v zbore voliteľov aj zástupcovia regionálnych samospráv, čo podľa analytikov bude mať za následok upevnenie moci vládnej strany Gruzínsky sen. Účasť voliteľov zastupujúcich opozíciu je otázna, keďže jej poslanci prácu parlamentu bojkotujú. Ak bude potrebné druhé kolo voľby prezidenta, uskutoční sa ešte v sobotu. Gruzínsky sen ako svojho prezidentského kandidáta nominoval bývalého futbalového reprezentanta a poslanca parlamentu za provládnu stranu Sila ľudu Micheila Kavelašviliho, ktorý bol jedným z autorov zákona o zahraničnom vplyve. Prijímanie tohto zákona spôsobilo v krajine násilné protesty a zhoršenie vzťahov Gruzínska so Západom.
Časť gruzínskej spoločnosti kritizuje Kavelašviliho kandidatúru aj preto, že nemá vyššie vzdelanie, informovala stanica Deutsche Welle. Politológ Gela Vasadze v tejto súvislosti poznamenal, že Kavelašvili nebude "zvoleným, ale vymenovaným prezidentom". Politológ dodal, že v súčasných podmienkach nie je v Gruzínsku možné uskutočniť spravodlivé voľby.Prezidentka Zurabišviliová v piatok zopakovala, že "nikam neodchádza". "Som tu a budem tu, pretože táto krajina práve teraz potrebuje legitímnu inštitúciu," objasnila podľa RFE/RL.
Podľa prezidentkinho názoru sú jediným východiskom zo súčasnej krízy v Gruzínsku nové parlamentné voľby. Zopakovala, že jej mandát bude pokračovať až do zvolenia nového prezidenta parlamentom, ktorý vzíde z nových volieb.Zurabišviliová - podobne ako opozícia - neuznáva výsledok parlamentných volieb, ktoré sa v Gruzínsku konali koncom októbra a za ktorých víťaza bola vyhlásená strana Gruzínsky sen. Zurabišviliová sa v tejto veci obrátila aj na ústavný súd. Ten však jej podanie zamietol.
Po tom, ako staronový premiér Irakli Kobachidze oznámil, že jeho vláda do roku 2028 odkladá prístupové rokovania s EÚ, v Gruzínsku vypukla nová vlna protivládnych protestov.Zhromaždenia odporcov vlády trvajú už viac ako dva týždne. Zadržaných bolo počas nich niekoľko stoviek ľudí vrátane opozičných politikov. Časť zadržaných po prepustení na slobodu informovala, že boli vystavení policajnému násiliu.
