BRUSEL - Európska komisia (EK) v utorok predstavila prvý jesenný balík európskeho semestra, odkedy v apríli 2024 nový rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ prešiel rozsiahlou reformou. Podľa tohto dokumentu rozpočet Slovenska na rok 2025 je vhodný na splnenie príslušných strednodobých plánov.
Nový rámec podporuje členské štáty v úsilí o makroekonomickú stabilitu, rast a fiškálnu stabilitu, zároveň podporuje reformy a investície, vďaka ktorým sa vytvorí základ pre dlhodobú hospodársku stabilitu a udržateľný rast. Jesenný balík európskeho semestra prichádza vo chvíli, keď sa hospodárstvo EÚ vracia k miernemu rastu. Očakáva sa, že zároveň s prípadnou fiškálnou úpravou sa takmer vo všetkých členských štátoch EÚ v roku 2025 zvýšia verejné investície, na ktorých budú mať výrazný podiel prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a vo viacerých členských štátoch aj eurofondy.
Postupné znižovanie úrovne verejného dlhu
Nový rámec správy hospodárskych záležitostí zavádza jednoduchšie a transparentnejšie fiškálne pravidlá, dohľad založený na riziku, ktorý sa prispôsobuje fiškálnej situácii každého členského štátu a umožňuje postupnejšiu fiškálnu úpravu, ak sa bude opierať o reformy a investície. Umožňuje takisto postupne znižovať úroveň verejného dlhu, ktorý sa po pandémii koronavírusu a energetickej kríze výrazne zvýšil.
Podľa nového rámca všetky členské štáty začleňujú do svojich strednodobých plánov reformy a investície, v ktorých sa premietajú spoločné priority a výzvy EÚ, ako zelená a digitálna transformácia, sociálna a hospodárska odolnosť, energetická bezpečnosť a budovanie obranných kapacít.
20 členských štátov spĺňa požiadavky nového rámca
Komisia ukončila posudzovanie 21 z 22 predložených plánov, pričom dospela k záveru, že 20 členských štátov spĺňa požiadavky nového rámca a vytyčuje dôveryhodný fiškálny postup, ktorý povedie k udržateľnému znižovaniu dlhu. Ide o Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maltu, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Komisia odporúča, aby trajektóriu vývoja čistých výdavkov uvedenú v plánoch týchto členských štátov Rada EÚ schválila. Pri piatich z 20 strednodobých plánov, ktoré EK vyhodnotila kladne, je trajektória vývoja čistých výdavkov založená na predĺžení obdobia úprav zo štyroch na sedem rokov. Týka sa to strednodobých plánov Fínska, Francúzska, Španielska, Rumunska a Talianska.
Estónsko, Fínsko, Írsko a Nemecko nie sú úplne zosúladené
Komisia zároveň 17 členským štátom eurozóny posúdila návrhy rozpočtových plánov na rok 2025 a skúmala, či sú vhodné na splnenie príslušných strednodobých plánov. Osem štátov považuje za zosúladené s fiškálnymi odporúčaniami, sedem štátov nie je úplne zosúladených, jeden nie je zosúladený a jednému hrozí, že nebude zosúladený. Slovensko spolu s Cyprom, Francúzskom, Gréckom, Chorvátskom, Lotyšskom, so Slovinskom a s Talianskom sú zosúladené s odporúčaniami, pretože sa ich čisté výdavky zmestia do stropov.
Estónsko, Fínsko, Írsko a Nemecko nie sú úplne zosúladené, keďže sa predpokladá, že ich ročné (Fínsko, Írsko) alebo kumulatívne (Estónsko, Nemecko, Írsko) čisté výdavky prekročia príslušné stropy. Luxembursko, Malta a Portugalsko sa považujú za nie úplne zosúladené s odporúčaním, nepodarí sa im splniť odporúčanie Rady EÚ, aby do zimy 2024 - 2025 postupne ukončili núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky. Holandsko sa považuje za nezosúladené s odporúčaním a Litve hrozí, že nebude zosúladená s odporúčaním.
