HAAG - Medzinárodný súdny dvor (MSD) so sídlom v Haagu v utorok uviedol, že má jurisdikciu na posudzovanie sporov medzi Arménskom a Azerbajdžanom v súvislosti s regiónom Náhorný Karabach. Ide o najnovšie rozhodnutie v prípade dlhodobého právneho sporu medzi oboma znepriatelenými krajinami, píše agentúra AFP.
Kaukazskí susedia sa už roky sporia na pôde MSD o Náhorný Karabach - územie, o ktoré viedli ozbrojené konflikty celé desaťročia.
archívne video
Kauzy by mal MSD posudzovať na podnet oboch krajín. Týkajú sa Náhorného Karabachu, o ktorý obe krajiny viedli boje od roku 1991, keď sa osamostatnili od Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade sa totiž tento región obývaný väčšinou kresťanskými Arménmi ocitol v hraniciach väčšinovo moslimského Azerbajdžanu, spresňuje AFP. Odvtedy Arménsko a Azerbajdžan zviedli o túto odštiepeneckú enklávu dve vojny - v 90. rokoch 20. storočia a v roku 2020.
Región od konca 90. rokov ovládali arménski separatisti. Baku však nad ním vlani v septembri po jednodňovej bleskovej ofenzíve prevzalo kontrolu. Nasledoval odsun etnických Arménov a utečenecká kríza. Do Arménska odišla takmer celá populácia 100 000 etnických Arménov pre obavy z možných represálií.
Obe krajiny proti sebe podali žaloby
Obe krajiny proti sebe podali žaloby na MSD ešte po skončení konfliktu v roku 2020. Arménsko tvrdí, že Azerbajdžan porušil medzinárodný Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (CERD) a v Náhornom Karabachu sa dopustil etnických čistiek. Azerbajdžan tieto tvrdenia poprel a podal žalobu s tým, že jediným vinníkom je Arménsko.
MSD, ktorý rozhoduje v sporoch medzi štátmi, v decembri 2021 vydal nariadenia, v ktorých obe strany vyzval, aby zabránili podnecovaniu k rasovej nenávisti. Súd v utorok nespresnil, kedy sa uskutočnia ďalšie pojednávania v spomínaných kauzách.
