PCHJONGJANG – Severná Kórea sa pre OSN priznala, že vykonávajú verejné popravy ľudí. Tí, ktorí prechovávajú, či pozerajú juhokórejské filmy majú byť zadržiavaní a potom popravení. A hoci takýchto „delikventov“ najskôr posielali do táborov na prevýchovu, teraz už pritvrdili a uvádzajú, že si to želá verejnosť.
Podľa Severnej Kórey ide o zločiny politickej povahy a takzvaný zákon proti „reakčnému mysleniu“, ktorým sa Severná Kórea intenzívne zaoberá už od roku 2020. Rovnakým spôsobom trestá šírenie juhokórejských filmov, televíznych relácií, ale aj hudby, informoval denník idnes.cz.
Severokórejský zástupcovia označili tento zákon za nevyhnutný a chránia tak údajne národnú suverenitu a socialistický systém pred manévrami nepriateľských síl, vrátane ideologickej a kultúrnej otravy, uviedol pre portál NK News generálny riaditeľ legislatívneho odboru predsedníctva Najvyššieho ľudového zhromaždenia Ri Kjung Hoon. Konkrétne ide o "Zákon od odmietaní reakčných myšlienok a kultúry" a "Zákon o ochrane pchjongjangského kultúrneho dialektu".
A aj keď najskôr zvolili taktiku prevýchovy a obyvateľov, ktorí tieto filmy prechovávali posielali do prevýchovných táborov, po prijatí zákona začali ľudí popravovať. Zároveň severokórejská delegácia v OSN poprela, že termín politický väzeň nepozná a odmietli, že by v ich krajine existovali tábory pre politických väzňov. Riaditeľ severokórejského ústredného súdu Park Gwang ale pripustil, že KĽDR väzní zločincov, ktorí sa dopustili protištátnych trestných činov. Podľa portálu NK News tak nepriamo priznal, že režim politických väzňov trestá.
Riaditeľ severokórejského ústredného súdu zároveň uviedol, že títo zločinci sú vysielaní "Západom, aby páchali zločiny proti socialistickému systému a držia ich v reformných inštitúciách oddelených od bežných zločincov". K verejným popravám uviedol, že sú vykonávané za zavretými dverami s pár výnimkami. Používajú ich iba pri tých zločincov, ktorí sa trestného činu dopustili opakovane a spôsobili tak vážnu škodu ostatným. Podľa neho si verejnú popravu často žiadajú rodiny obetí a tak dosiahli „spravodlivosť“.
Zároveň uviedol, že trestný zákonník prijal niekoľko zmien a väzni môžu už spracovať knižnice, cvičiť, stretávať sa s rodinami a nechať sa ošetriť u lekára. K reforme trestného zákona vyzvala v OSN Veľká Británia a veľvyslankyňa pre ľudské práva USA uviedla, že KĽDR by mala ustúpiť od zákona proti takzvanému "reakčnému mysleniu". Podľa jej vyjadrení boli štáty OSN ku KĽDR tentokrát prísnejšie najmä z dôvodu prebiehajúcej vojny na Ukrajine a zapojeniu Severokórejcov do vojny.
