WASHINGTON - Tím zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa úradu ujme 20. januára budúceho roka, už pripravuje opätovné odstúpenie od parížskej dohody o klíme. Podľa informácií denníka The New York Times (NYT) už má tím pripravený príslušný exekutívny príkaz, ktorý odstúpenie od dohody nariaďuje. Tím zvoleného prezidenta podľa denníka riadia bývalí lobisti pre ropné a uhoľné firmy.
Trumpov tím pripravujúci odovzdanie moci má okrem toho pripravené aj ďalšie dekréty, ktoré zmenšia rozlohu niektorých chránených rezervácií, čo by malo umožniť ťažbu na miestach, kde to doteraz nebolo možné. To by sa mohlo napríklad týkať dvoch rezervácií v štáte Utah, ktorých plochu Trump výrazne zmenšil pri svojom prvom mandáte. Krok potom zvrátil jeho nástupcu v Bielom dome - demokrat Joe Biden.
archívne video
Ďalej sa očakáva, že Trump ukončí pozastavenie povoľovania nových vývozov skvapalneného zemného plynu (LNG) a zruší výnimku, ktorá Kalifornii a niektorým ďalším štátom umožňuje mať prísnejšie normy ohľadom znečistenia ovzdušia.
Trumpov tím, ktorý pripravuje odovzdanie moci v oblastiach životného prostredia a energetiky, podľa listu riadibývalý ropný lobista David Bernhardt a Andrew Wheeler, ktorý vo Washingtone pracoval pre uhoľné spoločnosti. NYT oboch líči ako mužov dobre oboznámených s chodom úradov a s "mnohoročnou skúsenosťou s rozkladaním ochrany životného prostredia na federálnej úrovni". Podľa listu v Bernhardt v prvej Trumpovej administratíve umožnil ťažbu na zhruba štyroch miliónoch hektárov federálnych pozemkov, kde to predtým nebolo možné.
Od dohody odstúpil už počas prvého funkčného obdobia
Od parížskej dohody o klíme republikán Trump odstúpil už počas svojho prvého funkčného obdobia. Po tom, ako ho v úrade vystriedal demokrat Biden, USA sa k dohode opäť pripojili. Cieľom dohody z roku 2015 je udržať otepľovanie planéty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou a spoločne postupovať proti zmene klímy.
V dokumente predloženom OSN v roku 2021 súčasná administratíva počítala s tým, že záväzky vyplývajúce z parížskej dohody znamenajú pre USA zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 50 percent v porovnaní s rokom 2005. Na dosiahnutie tohto cieľa súčasná administratíva okrem iného počítala s rozsiahlymi investíciami a stimulmi pre zavedenie zelených technológií v priemysle, doprave, stavebníctve či s väčšou ochranou lesov.
