PRAHA - Miloš Zeman je spolu s Václavom Havlom a Václavom Klausom jednou z troch najvýraznejších postáv českej ponovembrovej politiky. Politickej scéne vtlačil výraznú pečať - stál na čele vlády a parlamentu. V poradí tretí český prezident, ktorý bol ako prvý zvolený v priamej voľbe, bude mať v sobotu 28. septembra 80 rokov. Čaká ho tak veľkolepá oslava, ktorej sa majú zúčastniť tiež poprední európski politici.
Pozvánku na oslavu Zemanových okrúhlych narodenín dostalo približne 200 ľudí. Prítomní by mali byť napríklad maďarský premiér Viktor Orbán, srbský prezident Aleksandar Vučić či poľský prezident Andrzej Duda. Narodeninový deň odštartuje Zeman obedom so slovenským premiérom Robertom Ficom, ktorého v sobotu čaká aj cesta na oficiálnu návštevu Kórejskej republiky. Z českých hostí boli na párty pozvaní expremiér Andrej Babiš, šéf SPD Tomio Okamura či šéfka KSČM Kateřina Konečná.
„Bude to oslava plná pekných prekvapení. Všetko je starostlivo a do detailu pripravené, pán prezident si už ladí narodeninový prejav a chystá sa napokon aj premiéra jeho novej knihy. Čo je ale najdôležitejšie, stretnutie v Hlbokej nad Vltavou bude vyjadrením hlbokej úcty k oslávencovi, ktorý nad Vltavou desať rokov sídlil ako prezident,“ povedal pre MF DNES mediálny zástupca exprezidenta Jiří Ovčáček.
Jedna z najvýraznejších postáv českej politiky
Miloš Zeman sám seba označuje za ľavicového politika a tolerantného ateistu. V posledných rokoch ho sprevádzajú zdravotné problémy. Viackrát bol hospitalizovaný, naposledy v marci 2024. Dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín a cukrovkou, preto sa pohybuje na invalidnom vozíku.
Je autorom nielen mnohých svojráznych výrokov a bonmotov, ale aj viacerých kníh medzi nimi napríklad Naše posttotalitní krize a její možná východiska (1991), Zpověď bývalého prognostika (1995), Jak jsem se mýlil v politice (2005), Vzestup a pád české sociální demokracie (2006), Zpověď informovaného optimisty (2012) alebo Moje Vysočina pohledem Miloše Zemana (2016).
V novembri 1989 sa Miloš Zeman aktívne zúčastňoval na demonštráciách v Prahe, vystupoval na besedách v divadlách i vysokých školách. Po Nežnej revolúcii pracoval v rokoch 1990 - 1993 ako vedecký pracovník v Prognostickom ústave Československej akadémie vied (ČSAV).
Začiatkom roku 1990 ho Občianske fórum (OF) kooptovalo do Federálneho zhromaždenia (FZ), v júni toho istého roku mandát poslanca obhájil. Po rozpade OF kandidoval v roku 1992 v parlamentných voľbách do FZ za Českú stranu sociálno-demokratickú (ČSSD) a opäť získal mandát poslanca.
Vo februári 1993 sa stal predsedom ČSSD, ktorým bol až do apríla 2001. Pod jeho vedením sa sociálni demokrati stali najsilnejším politickým subjektom v Českej republike.
Koncom roka 2002 ho ČSSD vyzvala, aby v roku 2003 kandidoval na funkciu prezidenta ČR. Neúspešný bol však už v prvom kole tajnej voľby, pretože ho nevolilo ani 27 poslancov vlastnej strany. Po tomto neúspechu sa stiahol z politiky a odišiel do starobného dôchodku. ČSSD podporoval aj v ďalších rokoch, ale pre vnútrostranícke problémy zo strany v marci 2007 napokon vystúpil.
Stranu Práv Občanov (SPO) založil v decembri 2009 a na zjazde, ktorý sa konal v marci 2010, sa stal jej predsedom. V májových parlamentných voľbách v roku 2010 sa však SPO neprebojovala do parlamentu (získala 4,3 percenta) a pretože nesplnil volebný cieľ, ktorým bolo prekročenie päť percentnej hranice, na funkciu predsedu rezignoval.
O dva roky neskôr, v júni 2012, Miloš Zeman oznámil, že s podporou SPO bude kandidovať v prezidentských voľbách. Podarilo sa mu vyzbierať 50.000 podpisov potrebných na kandidatúru. V historicky prvej priamej voľbe hlavy štátu získal v januári 2013 v druhom kole 54,8 percenta hlasov a stal sa v poradí tretím prezidentom Českej republiky. Prezidentský sľub zložil 8. marca 2013.
archívne video
V januári 2018 svoj post obhájil, keď v druhom kole získal 51,36 percent hlasov. Ústavou predpísaný sľub zložil 8. marca 2018. V úrade zotrval do 8. marca 2023, keď sa s Pražským hradom rozlúčil posledný prezident, priamo spojený s udalosťami Nežnej revolúcie. V poradí štvrtou hlavou Českej republiky sa stal 9. marca 2023 Petr Pavel.
