NEW YORK – V poradí už 79. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku si nenechal ujsť ani grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Po príhovoroch v pléne ho zastavil štáb CNN, pre ktorý poskytol rozhovor. Opisoval v ňom migračnú krízu, vzťahy s Tureckom, ale aj súčasné nepokoje na Blízkom východe.
Grécko, ktoré leží v juhozápadnej časti Európy, delia od Izraela a Libanonu v podstate len pobrežné vody Turecka. Eskalujúci konflikt na Blízkom východe sa ho preto dotýka viac ako ktorejkoľvek európskej krajiny. Uvedomuje si to aj grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Priateľské vzťahy s Tureckom považuje v súčasnosti za kľúčové.
"Za posledný rok sme na politickej úrovni rokovali s Tureckom najmenej šesťkrát. Myslím, že to samo o sebe predstavuje výrazný pokrok v prehĺbení našich vzťahov," začal Mitsotakis v rozhovore pre CNN. Ako pokračoval, Grécko si želá, aby boli lode zastavené ešte predtým, ako vyplávajú do Stredozemného mora.
"Na toto samozrejme potrebujeme spoluprácu tureckých orgánov. Migrácia je obrovský problém a nechceme aby pašeráci mali moc ovplyvňovať, kto môže vstúpiť/vplávať do EÚ a kto nie. Žijeme v ohrození," vyjadril sa k blokovaniu hlavnej námornej cesty do Európy.
Izrael, Hamas a Hizballáh
Podľa gréckeho ministra zahraničných vecí Giorgosa Gerapetritisa sa zdá, že na Izrael nezaberá žiadny účinný tlak. Grécko mu malo dať veľmi jasne najavo, že na Blízkom východe existujú možnosti na uzavretie prímeria.
"Zatiaľ sme ich (Izrael) nedokázali presvedčiť. A Pokiaľ v Pásme Gazy nebude prímerie, rukojemníkov neprepustia. Straty na životoch budú naďalej pribúdať a konflikt čoskoro sa priblíži k humanitárnej katastrofe. Takýmto spôsobom dáte Hizballáhu vždy dôvod, aby pokračoval v odpaľovaní rakiet na Izrael," vysvetlil premiér Grécka.
Grécko nechce prevyšovať svoje vojenské a bojové schopnosti. Podľa Mitsotakisa to odkázali Izraelu viaceré krajiny vrátane USA. "Sme silnými partnermi Izraela a v tejto pozícii mu musíme odkázať tvrdú pravdu," reagoval. Vysvetlil to aj na príklade, že Grécko je najväčší námorný štát na svete, no týmto konfliktom sa len zvyšujú jeho obavy o "bezpečnosť a slobodu" námornej plavby. Aj grécky tanker sa už totiž stal obeťou útočiacich frakcií Húsiov z Jemenu.
"Tento problém sa netýka len Izraela, Palestíny alebo Libanonu. Ide o regionálny konflikt s globálnymi dôsledkami," zdôraznil Mitsotakis.
Legálna cesta k migrácii
Gréci sú na jednej strane otvorení príchodu migrantov z Pásma Gazy, na druhej ale stavajú spoločne s Tureckom na hraniciach oplotenie. Mitsotakis to vysvetľuje tým, že pre EÚ je veľmi dôležité brániť svoje vonkajšie hranice a zároveň vytvoriť legálne cesty k migrácii.
"Grécko bolo napríklad jedinou krajinou, ktorá prijala stovky žien z Afganistanu. Ten bol po odchode amerických vojsk na pokraji kolapsu. Chceme vyslať odkaz do krajín ako Egypt, že prijmeme utečencov, ktorí budú pracovať. Nemusia voliť riskantnú plavbu v člnoch po Egejskom mori," vysvetlil premiér Kyriakos Mitsotakis s tým, že toto musí byť základom modernej migračnej politiky Európskej únie.
