WASHINGTON – Demokratickí voliči v USA zažili rušný víkend. Po viacerých neúspešných vystúpeniach svojho hlavného prezidentského kandidáta Joea Bidena sa napokon súčasná hlava USA rozhodla z boja o Biely dom odstúpiť. Nahradiť by ho mohla súčasná viceprezidentka USA, no v hre sú aj ďalšie mená.
archívne video
Odstúpenie Joea Bidena z boja o Biely dom zaskočilo takmer všetkých demokratických voličov. Jeho náhle rozhodnutie pritom nesúvisí so stratom popularity. Ako informuje Politico, primárky ovládol, no vo vzduchu medzi členmi jeho kampane viseli obavy o jeho spôsobilosť zastávať prezidentský úrad na ďalších päť rokov.
Biden potvrdil svoje rozhodnutie nekandidovať do ďalších prezidentských volieb aj príspevkom na sociálnej sieti. Napriek tomu, že odstupuje, svoj súčasný mandát opustí riadnym skončením funkčného obdobia. "Hoci som sa usiloval o znovuzvolenie, som presvedčený, že je v najlepšom záujme mojej strany a krajiny, aby som odstúpil a sústredil sa výlučne na plnenie svojich povinností vo funkcii prezidenta až do konca môjho funkčného obdobia," povedal.
25. dodatok Ústavy USA
Bidena môže v tejto chvíli odvolať samotný kabinet, a to prostredníctvom 25. dodatku "Prevzatie moci viceprezidentom v prípade smrti prezidenta a v prípade mimoriadnych udalostí za presne stanovených podmienok". Ako píše CNN, bol schválený po vražde J. F. Kennedyho. Jeho predchodca Dwight Eisenhower utrpel infarkt a USA nemali v tom období nastavené, na koho sa v takomto prípade presunie štátna moc. Eisenhower sa teda dohodol s viceprezidentom Richardom Nixonom.
Je verejným tajomstvom, že žiadny demokrat z Kapitolu nebude hlasovať za predčasné odvolanie Bidena (nespôsobilosť vykonávať úrad) , i keď na strane republikánov by sa určite našla väčšina. 25. dodatok teda nebude s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec uplatnený.
Proces voľby nového lídra
V kuloároch sa po odstúpení Joea Bidena čoraz častejšie skloňuje meno súčasnej viceprezidentky Kamaly Harrisovej, ktorá by ho mohla nahradiť v boji o prezidentské kreslo. I keď ju podporuje aj samotný Biden, Harrisová to ešte nemá vyhraté.
Američania nevolia v primárkach priamo kandidáta, ale odštartujú proces, ktorý v konečnom dôsledku pošle delegátov na národný zjazd strany. Títo delegáti sú tí, ktorí oficiálne vyberajú nominanta strany. Zjazd sa však ešte nekonal. Plánovaný je v dňoch 19. až 22. augusta v Chicagu.
Hlasy delegátov
Biden svojím odstúpením spôsobil to, že teraz sa môže o prezidentské kreslo uchádzať z radov demokratov v podstate ktokoľvek. Kandidát na prezidenta potrebuje od 300 do 600 podpisov delegátov, pričom každý delegát môže dať len jeden hlas a z jedného federálneho štátu ich nemôže byť viac ako 50.
Delegátov je zhruba 4 700 a počet možných kandidátov na prezidenta približne 15. Len na porovnanie, v prezidentských voľbách v SR 2024 ich bolo 11. Zo 4 700 hlasov demokratických delegátov v USA je už zhruba do 4-tisíc "prisľúbených" podľa výsledkov primárok zo začiatku tohto roka. Tie vyhral Biden (95-percentná úspešnosť), ktorý získal 3 800 delegátov. I keď odstúpil a v súčasnosti podporuje viceprezidentku Harrisovú, nie je isté, či budú takto postupovať aj "jeho" delegáti.
Existuje ešte skupina 750 tzv. "automatických" delegátov, kedysi známa ako "superdelegáti". Sú to volení úradníci, predsedovia strán aj bývalí prezidenti USA (Obama, Carter, Clinton). Po kampani v roku 2016 boli zbavení hlasovania v prvom kole. V druhom kole boli už ich hlasy započítané. To sa však koná len vtedy, ak žiadny z kandidátov nezískal v prvom kole väčšinu, alebo ak sa od toho upustilo (v roku 2020 mal Biden prisľúbenú podporu väčšiny delegátov).
Peniaze z Bidenovej kampane
Ku koncu minulého mesiaca mala kampaň vtedajšieho prezidentského kandidáta Joea Bidena na transparentných účtoch v bankách zhruba 96 miliónov dolárov. Okrem toho tu sú ešte zamestnanci a volebné centrály po celej krajine. Finanční experti sú názoru, že pokiaľ Harrisová uspeje v boji o hlavného demokratického kandidáta, "môže celkom bez problémov prevziať kontrolu nad celou kampaňou aj bankovým účtom". Koniec koncov, peniaze sú pridelené výboru Biden-Harrisová.
Charlie Spies, právnik z radov republikánov, ktorý začiatkom tohto roka pôsobil ako hlavný poradca Republikánskeho národného výboru, argumentoval, že Harrisová nemá na tieto peniaze nárok.
"Pravidlá financovania kampane vytvárajú pre Bidena stimul, aby bol na augustovom Národnom zhromaždení demokratov stále evidovaný ako prezidentský kandidát. Až od tohto momentu, ale nie skôr (19.-22. august 2024) bude Biden schopný previesť svoje peniaze na prezidentskú kampaň viceprezidentke Kamale Harrisovej," uviedol Spies pre Washighton Journal (WSJ) s tým, že aj toto bude možné len za predpokladu, ak bude Harrisová uvedená v tejto kampani ako nominantka na úrovni Bidena.
Právnik sa opieral o údajné tvrdenie, že v auguste 2023 došlo k zmene v prezidentskej kampani, kde sa mal stať Biden hlavným kandidátom a Harrisová len "dodatkom". Kampaň však bola podľa redakcie WSJ zaregistrovaná už v roku 2020 ako "hlavný výbor kampane Biden-Harrisová".
