VARŠAVA - Júnové voľby do Európskeho parlamentu budú v Poľsku už tretie v krátkom čase, po októbrových parlamentných voľbách, ktoré priniesli zmenu vlády, a aprílových voľbách komunálnych. Najviac hlasov síce v oboch hlasovaniach získala strana Právo a spravodlivosť (PiS), ale po tom, ako nebola schopná zostaviť novú vládnu koalíciu, éra jej vlád po ôsmich rokoch skončila a následne strana oslabila aj v mestách a v regiónoch. Pre Občiansku koalíciu (KO) terajšieho premiéra Donalda Tuska predstavuje júnové hlasovanie príležitosť konečne sa etablovať ako vedúca politická sila v krajine, ktorá v Európskej únii predstavuje počtom europoslancov - po novom 53 - piatu najväčšiu mocnosť po Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku.
V predvolebných prieskumoch sa rozdiel medzi PiS a KO pohybuje v rozmedzí štatistickej chyby, a tak nemožno jednoznačne predpovedať, kto pri urnách 9. júna vyhrá. Kvôli mobilizácii voličov Tusk na dnes zvolal zhromaždenie do hlavného mesta, kde pred rokom státisíce prívržencov opozície demonštrovali proti vtedajšej vláde PiS. Pozíciami súperov skúsil otriasť tiež kampaňou postavenou na tvrdení, že PiS aj napriek protiruskej rétorike fakticky slúžila ruským záujmom.
archívne video
To však môže byť tiež pokus odlákať pozornosť voličov od Zelenej dohody, hroziacej však Poliakom rastom životných nákladov, a ďalších nepopulárnych tém v agende EÚ, ako je migračný pakt či prípadný posun v rozhodovaní spoločenstva od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine, poznamenal server Notes from Poland.
Veľká otázka podľa portálu znie, či sa PO podarí touto tvrdou rétorikou zmobilizovať voličov, alebo Tuskova vláda bude musieť ponúknuť pozitívnejšiu agendu, aby si udržala ich priazeň. Na adresu PiS server dodal, že strana sa síce udržala v politickej hre, avšak potýka sa s radom nevyriešených vnútorných kríz a konfliktov a chýba jej jasná stratégia, ako prilákať viac voličov.
Otázne tiež je, ako sa do výsledku PiS premietnu rozhodnutia jej predsedu Jaroslawa Kaczyńského zaradiť na popredné miesta kandidátok kontroverznej politiky, ako je bývalý minister vnútra Mariusz Kamiński a jeho námestník Maciej Wonsik, ktoré po odsúdení za zneužitie právomocí omilostnil spojenec PiS v prezidentskej funkcii Andrzej Duda, a ďalej Bývalý šéf provládnej televízie Jacek Kurski a bývalý šéf koncernu Orlen Daniel Obajtek, ktorého vyšetruje prokuratúra. Okrem PiS, PO a jej vládnych spojencov dávajú prieskumy šancu na zastúpenie v EP tiež krajne pravicovej Konfederácii.
Predchádzajúce voľby do EP v roku 2019 PiS jednoznačne vyhrala s podporou 45,38 percenta hlasov. Získala 27 mandátov z vtedajších 52. Ale vtedy dokázala zmobilizovať masy voličov k rekordnej účasti (45,68 percenta), čo sa sotva podarí zopakovať. V predchádzajúcich voľbách do EP sa poľská účasť pohybovala do 25 percent.
Rakúšania budú do Európskeho parlamentu voliť v nedeľu, favoritom je FPÖ
Takmer 6,4 milióna oprávnených voličov môže v nedeľu v deväťmiliónovom Rakúsku vyraziť k voľbám do Európskeho parlamentu. Reálne sa očakáva, že k volebným urnám sa dostaví približne 50 až 60 percent. Voliť môžu všetci rakúski občania, ktorým bude v deň volieb aspoň 16 rokov, pričom využiť môžu aj korešpondenčné hlasovanie. Rakúsko vyšle do europarlamentu 20 poslancov a je takmer isté, že pochádzať budú z piatich strán, ktoré sú zastúpené aj v Národnej rade vo Viedni. Prieskumy predpovedajú víťazstvo a zisk až 30 percent hlasov opozičnej pravicovo populistickej Slobodnej strane Rakúska (FPÖ).
Európske voľby Rakúšanov zaujímajú, ale aj oni považujú za najdôležitejšie voľby tie parlamentné. Národnú radu pritom budú voliť už tento rok na jeseň. V oboch hlasovaniach je podľa prieskumov prvýkrát jasným favoritom FPÖ so svojou silnou protiúnijnou, protiimigračnou a podľa mnohých kritikov proruskou rétorikou. To všetko sumarizuje kontroverzný predvolebný plagát varujúci pred "vojnovým štvaním", azylovou krízou alebo tiež "ekokomunizmom". V Európskom parlamente sa strana môže reálne tešiť na najmenej zdvojnásobenie počtu svojich doterajších troch europoslancov.
"Hoci by to bol pre FPÖ dôležitý úspech, skutočné politické dôsledky pre budúce smerovanie EÚ by to malo zanedbateľné. Tu sú oveľa relevantnejšie volebné výsledky v Nemecku, Francúzsku a Taliansku," povedal v máji politológ z Viedenskej univerzity Manuel Scharrer.
O druhú priečku pravdepodobne zvedú súboj Rakúska ľudová strana (ÖVP) kancelára Karola Nehammera a opozičná Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ), ktorým prieskumy prisudzujú približne 23-percentnú podporu. Do europoslaneckých kresiel v Bruseli a Štrasburgu by mali zasadnúť tiež kandidáti liberálnej a silno proeurópskej strany NEOS a zástupcovia vládnych Zelených, ktoré majú zhruba desaťpercentnú voličskú podporu. Malú šancu preniknúť do EP, teda prekročiť štvorpercentný prah, majú dve ďalšie kandidujúce strany, protisystémová DNA (Demokraticky - Neutrálne - Autenticky) a Komunistická strana Rakúska (KPÖ).
Všeobecne sa očakáva, že rakúski voliči len potvrdia celoeurópsky trend posunu voličskej priazne oproti roku 2019 doprava. Aj v Rakúsku sa prejavujú obavy z dopadov energetických zmien na ekonomiku. Evergreenom medzi volebnými témami je migrácia. Aktuálnou témou je potom otázka rakúskej podpory Ukrajincov čeliacich ruskej agresii, pričom žiadna zo strán výslovne nespochybňuje nutnosť zachovať vojenskú neutralitu Rakúska, a to ani strana NEOS, ktorá by sa pritom nebránila vzniku únijnej armády.
Zmena nálad v rakúskej spoločnosti oproti stavu spred piatich rokov sa zrejme prejaví nielen tým, že ľudovci pravdepodobne neobhája svoje prvenstvo z predchádzajúcich eurovolieb. Zelení budú považovať za úspech uhájenia svojich troch mandátov. Ich situácia je do veľkej miery dôsledkom afér okolo ich iba 23-ročnej líderky Leny Schillingovej, ktorej údajnú záľubu v ohováraní známych či kolegov popiera rakúska tlač.
Naopak, ostatné strany povedú do eurovolieb ostrieľaní politici Harald Vilimsky (FPÖ), Reinhold Lopatka (ÖVP) či Andreas Schieder (SPÖ). "Na rozdiel od Leny Schillingovej zodpovedajú ostatní volební lídri skôr typu klasického partajného politika," potvrdzuje Scharrer a poukazuje napríklad na skutočnosť, že Lopatku a Schiedera spája minulosť šéfov poslaneckých klubov ich strán z doby veľkej koalície v rokoch 2013 až 2017. Volebné miestnosti sa na rôznych miestach Rakúska nedeľu otvoria a uzavrú v rôznom čase, napríklad vo Viedni budú môcť ľudia voliť od 07: 00 do 17: 00 SELČ.
Orbánova strana Fidesz mieri k jasnému víťazstvu v eurovoľbách
Strana maďarského premiéra Viktora Orbána Fidesz mieri k jasnému víťazstvu vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú v Maďarsku konať v nedeľu 9. júna. Jej pozíciu podľa posledných prieskumov príliš neoslabilo ani protestné hnutie Pétera Magyara, ktorý je považovaný za hlavného Orbánovho vyzývateľa v nadchádzajúcom hlasovaní. Nová hviezda maďarskej politiky so svojou stranou TISZA zrejme získa predovšetkým voličov iných opozičných strán.
Orbán maďarskej politike dominuje od roku 2010. Podľa kritikov sa mu za posledných 14 rokov podarilo vybudovať systém, v ktorom sú parlament, justícia i väčšina médií pod kontrolou jeho národne konzervatívnej strany.
Silnou pozíciou Fidesz ale otriasla na začiatku tohto februára nebývalá aféra. Vyšlo totiž najavo, že prezidentka Katalin Nováková udelila v apríli 2023 milosť mužovi odsúdenému do väzenia za to, že kryl sexuálne zneužívanie chlapcov svojim nadriadeným v detskom domove v meste Bicske. Pod tlakom verejnej mienky a podľa maďarských politológov hlavne na priamy Orbánov pokyn sa Nováková vzdala funkcie hlavy štátu. Z politiky sa stiahla tiež bývalá ministerka spravodlivosti Judit Vargová, ktorá milosť spolupodpísala. O Vargovej sa pritom hovorilo ako o jedničke na kandidátke Fidesz pre európske voľby. Len niekoľko hodín po odchode Vargovej vstúpil do arény maďarskej politiky Magyar, jej bývalý manžel.
Niekdajší člen Fidesz, ktorý zastával lukratívne posty v štátnych podnikoch, oznámil, že vystupuje z "Orbánovho systému", a začal premiéra a jeho vládnutie kritizovať. Na začiatku apríla sa mu do centra Budapešti podarilo prilákať niekoľko desiatok tisíc ľudí a následne začal turné po menších i väčších maďarských mestách, v ktorých plní námestie ľuďmi nespokojnými so súčasnou vládou.
Podľa prieskumov verejnej mienky ale razantný Magyarov vstup do maďarskej politiky Fidesz príliš neoslabil. Orbánova strana má totiž podľa politológov tvrdé jadro zhruba dvoch až 2,5 milióna voličov, ktorí mu zostávajú verní napriek všetkým aféram. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by Fidesz, ktorý v kampani sadol na kritiku EÚ a volal po okamžitom mieri vo vojne na Ukrajine, mohol dostať v nadchádzajúcich voľbách 45 až 50 percent hlasov.
Magyarova strana TISZA, ktorej sondáže pripisujú zisk okolo 25 percent hlasov, tak nabrala na sile hlavne na úkor tradičných opozičných strán. Niektoré z nich - napríklad liberálny Moment alebo konzervatívny Jobbik - sa v prieskumoch dostali dokonca pod hranicu potrebnú na zvolenie do Európskeho parlamentu. Podpora doteraz najsilnejšej opozičnej formácie - aliancie ľavicových a liberálnych strán Demokratická koalícia (DK), Maďarská socialistická strana (MSZP) a Párbeszéd - od apríla v prieskumoch klesla na polovicu.
Po júnových voľbách zasadnú v Európskom parlamente za Maďarsko okrem členov Fideszu a kandidátov Magyarovej strany TISZA zrejme ešte zástupcovia koalície DK-MSPP-Párbeszéd a krajne pravicovej strany Má vlasť. Päťpercentnú hranicu by mohla prekonať tiež pôvodne satirická Maďarská strana dvojchvostého psa (MKKP). Rovnako ako Česko budú v nedeľu Maďari vyberať 21 europoslancov.
Okrem volieb do Európskeho parlamentu sa v nedeľu budú v Maďarsku konať aj voľby komunálne. Pozornosť sa upiera predovšetkým na hlavné mesto Budapešť, kde sa Fidesz pokúsi pripraviť o kreslo liberálneho primátora Gergelya Karácsonya.
Eurovoľby v Nemecku sú zahrievacie kolo pred septembrovým krajským hlasovaním
Nedeľné voľby do Európskeho parlamentu v Nemecku sú vnímané ako zahrievacie kolo pred septembrovým výberom krajských snemov v Braniborsku, Durynsku a Sasku, kde o získanie moci usiluje Alternatíva pre Nemecko (AfD). Táto strana, ktorá chcela do Bruselu vstúpiť ako najsilnejšie nemecké politické zoskupenie, sa potýka s prepadom popularity kvôli vážnym škandálom vedúcich kandidátov. Zastavenie ale AfD nachádza u mladých voličov, a to vrátane tých 16-ročných, ktorí do výberu europoslancov v Nemecku tento rok prvýkrát zasiahnu. Unijné voľby v Nemecku sú zaujímavé aj kvôli tomu, že tu kandiduje šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá sa o vrcholný post opäť uchádza.
V Nemecku s 84 miliónmi obyvateľov môže do europarlamentu hlasovať 65 miliónov ľudí. Vyberať europoslancov môžu tiež zhruba štyri milióny únijných občanov, ktorí v Nemecku žijú. Prvýkrát sa volieb do Európskeho parlamentu môžu zúčastniť aj mladí ľudia starší ako 16 rokov, ešte pred piatimi rokmi bola hranica stanovená na 18 rokov.
V 720-člennom Európskom parlamente na Nemecko pripadá 96 kresiel. O priazeň voličov sa uchádza vyše 1400 kandidátov z 35 politických strán a hnutí. Nádej na zvolenie však majú predovšetkým strany zastúpené v Spolkovom sneme, teda vládna sociálna demokracia (SPD), Zelení a liberálni slobodní demokrati (FDP) a opozičná konzervatívna únia CDU / CSU, pravicovo populistická AfD, Ľavica a novozaložené Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej - za rozum a spravodlivosť (BSW).
Prieskumy ako jasného favorita so zhruba 30 percentami označujú konzervatívnu úniu CDU / CSU na čele s vedúcou kandidátkou von der Leyenovou. O druhé až štvrté miesto sa stretnú Zelení, sociálni demokrati a AfD, ktorým sondáže sľubujú okolo 15 percent hlasov. AfD, ktoré posledný prieskum verejnoprávnej stanice ZDF prisúdil 14 percent, ešte na prelome roka výrazne prekračovala 20-percentnú hranicu.
Po škandáloch europoslanca a vedúceho kandidáta AfD Maximiliana Kraha a jeho dvojky Petra Bystronu zaznamenala strana odliv priaznivcov. Kraha dohnali kauzy týkajúce sa podozrenia z prijímania úplatkov za ruskú propagandu a tiež prípad jeho asistenta, ktorý je podozrivý zo špionáže pre Čínu. Pobúrenie vyvolal aj Krahov novinový rozhovor, v ktorom zľahčoval zločiny nacistických jednotiek SS. Kauza s možnými úplatkami od proruskej siete sa týka aj spolkového poslanca Petra Bystrona, ktorý je českého pôvodu.
Zvolenie Kraha a Bystrona do europarlamentu je vzhľadom na ich pozíciu na kandidátke prakticky zaručené, ich únijná budúcnosť je ale neistá. Europarlamentná frakcia Identita a demokracia (ID) kvôli Krahovi vylúčila všetkých europoslancov AfD zo svojich radov, čím alternatíva zatiaľ prišla o európskych spojencov.
Zastavenie by AfD mohla nájsť u najmladších voličov. Podľa štúdie Jugend in Deutschland (Mládež v Nemecku) podporuje AfD 22 percent mladých vo veku 14 až 29 rokov. Volebné miestnosti v Nemecku sa otvoria v nedeľu o 08: 00, hlasovať bude možné do 18: 00. Následne sa očakáva zverejnenie odhadov. So zverejňovaním priebežných výsledkov začne volebná komisia po 23.00 h, keď celounijné voľby uzavrie Taliansko.
Krajná pravica zrejme ovládne voľby vo Francúzsku: Proti Macronovi vedie dvojnásobne
Francúzi tento víkend zamieria k volebným urnám, aby rozhodli o 81 europoslancoch, ktorí ich budú v nasledujúcich piatich rokoch zastupovať v Európskom parlamente. Predvolebné sondáže predpovedajú víťazstvo krajnej pravice, ktorá má takmer dvojnásobné predvolebné preferencie oproti stredopravej koalícii podporujúcej prezidenta Emmanuela Macrona. Podľa expertov sú tohtoročné voľby predovšetkým testom pre Macrona. Ak v ňom neobstojí, môže mu to výrazne skomplikovať zvyšok jeho funkčného obdobia.
Najväčšie volebné preferencie má krajne pravicové Národné združenie (RN), ktoré by mohlo získať až 32 percent hlasov, vyplýva z prieskumu agentúry Ipsos. Na druhom mieste je koalícia stredopravých strán, vrátane Macronovej Obnovy, so 17 percentami. Podľa prieskumu spoločnosti Ifop by RN mohlo získať až 33,5 percenta hlasov a Macronova koalícia len 16 percent. Obe sondáže pripisujú 14 percent socialistom, čo by mohlo byť najväčším prekvapením týchto volieb a zároveň signálom, že v krajine po rokoch narastá podpora umiernenej ľavice.
Päťpercentnú hranicu pre vstup do europarlamentu by mali prekonať ešte ľavicové opozičné Nepodrobené Francúzsko (LFI) so zhruba siedmimi percentami hlasov, Ekológovia (6,5 percenta) aj Republikáni (LR) s rovnakým volebným potenciálom a krajne pravicová strana Znovudobytie! Reconquete!) s približne 5,5 percentami.
Hlavnou témou tohtoročných volieb je domáca politika. Predvolebnú agendu do istej miery nastavuje Národné združenie, keďže má najväčšie preferencie. Krajne pravicová strana hlasovanie rámuje ako referendum o Macronovi aj test pre prezidentské klánie, ktoré krajinu čaká v roku 2027. Podľa analytikov oslovených ČTK je v stávke prezidentov odkaz, ak umožní, aby sa po ňom stala prezidentkou Marine Le Penová reprezentujúcou RN.
Podľa prieskumu agentúry Ipsos sú pre Francúzov najdôležitejšími témami kúpna sila, migrácia či zdravotnícky systém. Práve na migráciu tradične vsadilo Národné združenie. Naopak vojna na Ukrajine či budúcnosť poľnohospodárstva medzi priority nepatrí.
Francúzi budú hlasovať v nedeľu 9. júna, v zámorských územiach Francúzska o deň skôr. Francúzsko, ktoré má druhý najväčší počet europoslancov v Európskej únii, bude mať v nadchádzajúcom päťročnom funkčnom období o dvoch volených zástupcov viac ako v roku 2019 vďaka odchodu Británie z Európskej únie. Očakáva sa, že predvolebná účasť by v takmer 68-miliónovej krajine mohla dosiahnuť 50 percent ako pred piatimi rokmi.