Nedeľa22. december 2024, meniny má Adela, zajtra Nadežda, Naďa

Iránci rozhodujú v druhom kole volieb o obsadení 45 parlamentných kresiel

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí hlasuje v druhom kole parlamentných volieb v Teheráne v piatok 10. mája 2024.
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí hlasuje v druhom kole parlamentných volieb v Teheráne v piatok 10. mája 2024. (Zdroj: SITA/AP Photo/Vahid Salemi)

TEHERÁN - Iránci v piatok rozhodujú v druhom kole volieb o obsadení 45 z celkových 290 parlamentných kresiel. Tie sa nepodarilo zaplniť už v marcovom prvom kole, v ktorom si väčšinu mandátov zabezpečili zástancovia tzv. tvrdej línie. Informuje o tom správa z agentúry AP.

O zvyšných poslancoch rozhodujú voliči v 22 volebných obvodoch. Vyberajú si z 90 kandidátov, z ktorých 15 je považovaných za umiernených. V hlavnom meste Teherán sa bude napríklad rozhoduje o 16 poslancoch, pričom z celkových 32 tamojších kandidátov sú tam všetci zástancami tvrdej línie. Konečné výsledky druhého kola sa očakávajú v pondelok, hoci sčítanie hlasov v menších z volebných obvodoch zrejme prebehne skôr.

archívne video

Vyjadrenie prezidentky Zuzany Čaputovej k výsledku parlamentných volieb. (Zdroj: Topky/Maarty)

Iránsky parlament zohráva pri riadení krajiny druhoradú úlohu. Rozhodujúce slovo vo všetkých dôležitých záležitostiach má najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorého v piatok ráno zachytila štátna televízia, ako hlasuje v druhom kole parlamentných volieb. Ľudí pritom vyzýval, aby taktiež prišli odvoliť, pričom tvrdil, že druhé kolo je rovnako dôležité ako prvé.

V marcovom prvom kole volieb získali zástancovia tvrdej línie až 200 z 245 kresiel, pričom tzv. umiernenejší politici obsadili zvyšných 45 kresiel. V súčasnom parlamente je 18 proreformných politikov a 38 ďalších považovaných za nezávislých. Medzi zákonodarcami zvolenými v prvom kole volieb zároveň bolo len 11 žien. V končiacom parlamente je 16 žien. Druhé kolo sa koná v prípadoch, keď vo volebných obvodoch kandidáti nezískali predpísaných najmenej 20 percent hlasov.

Svoj hlas v marcovom prvom kole odovzdalo dovedna 25 miliónov ľudí, čo predstavuje 41 percent oprávnených voličov. Podľa AP išlo o najnižšiu volebnú účasť od islamskej revolúcie v roku 1979, pričom dovtedajšie minimum bola 42-percentná účasť z volieb v roku 2020.

Politici požadujúci zmenu režimu, známi ako tzv. reformisti, vo voľbách v podstate nemohli kandidovať. Tí, ktorí vyzývali na radikálne reformy či zanechanie teokratického systému vlády, boli buď zakázaní alebo sa ako kandidáti ani nezaregistrovali.

Viac o téme: Parlamentné voľbyDruhé koloIrán
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu