ŽENEVA - Zástupcovia 194 členských krajín Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa zišli v pondelok v Ženeve s cieľom nájsť konsenzus o návrhu zmluvy o prevencii, príprave a reakcii na budúce pandémie.
Ako informovala agentúra DPA, text dohody predložený na rokovanie je už oslabený v niektorých najspornejších aspektoch. Rokovania v Ženeve potrvajú 12 dní a predpokladá sa, že ich priebeh bude búrlivý. Zmluva by vo svojej konečnej podobe mala byť schválená na Svetovom zdravotníckom zhromaždení, ktoré sa začína 27. mája.
Napriek širokému konsenzu o potrebe záväzného textu v snahe dosiahnuť efektívnejšiu reakciu medzinárodného spoločenstva na pandémie pretrvávajú medzi štátmi názorové rozdiely, ako to dosiahnuť. Základom pre rokovania v Ženeve je dokument, ktorý sa zásluhou vyjednávačov zásadne zmenil a zjednodušil do verzie s 23 stranami a má o štvrtinu menej slov než pôvodný text.Hlavné spory sa týkajú prístupu k objaveným patogénom, prístupu k produktom na boj proti pandémii, ako sú vakcíny vyvinuté na základe týchto objavov, a spravodlivej distribúcie nielen testov, liečby a vakcín proti pandémii, ale aj prostriedkov na ich výrobu.
Nový návrh zmluvy sa zameriava na body, v ktorých je zhoda. Niektoré citlivejšie body majú poslúžiť ako témy pre diskusie v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Ide najmä o prístup k patogénom a zdieľanie produktov, ktoré sú výsledkom výskumu týchto mikróbov.Ku kritikom návrhu patrí K. M. Gopakumar, výskumník z Third World Network - jednej z 20 mimovládnych organizácií, ktoré monitorujú rokovania a analyzovali aj nový text. Gopakumar sa domnieva, že návrh zmluvy nevytvára žiadne právne rámce, ktoré by zaistili predvídateľný a udržateľný prístup k financovaniu, produktom a technológiám súvisiacim s pandémiou.
Podľa organizácie Lekári bez hraníc (MSF) sú záväzky týkajúce sa transferu technológií do najchudobnejších krajín "slabé". MSF tiež tvrdí, že zmluva musí lepšie regulovať globálne zdravie a spravodlivosť a nielen chrániť záujmy farmaceutického priemyslu.Podľa spravodajského webu Le Télégramme by delegátov k dosiahnutiu konsenzu mohli primäť aj správy o epidémii vtáčej chrípky, ktorá od roku 2020 opäť spôsobuje vo svete značný zmätok. Vírus H5N1 totiž nedávno infikoval stáda kráv v Spojených štátoch, čo je vôbec prvý takýto prípad. Ak aj v súčasnosti neboli zaznamenané žiadne prípady prenosu z človeka na človeka, cirkulácia H5N1 a jeho schopnosť "preskakovať" z jedného druhu na iný je znepokojujúca, dodal web Le Télégramme.
