BAKU - Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa domnieva, že mierová dohoda s Arménskom je čoraz viac na dosah. Vyjadril sa tak v utorok, keď expertné tímy z oboch krajín mali začať na spoločných hraniciach s demarkačnými prácami. Informuje správa agentúry AFP.
"Sme tak blízko, ako sme ešte nikdy neboli," povedal Alijev v utorok na margo potenciálneho dosiahnutia mierovej dohody. "Teraz máme spoločnú predstavu o tom, ako by mala mierová dohoda vyzerať. Musíme doriešiť už len detaily... Obe strany potrebujú čas... no majú politickú vôľu to urobiť," dodal.
archívne video
Alijev v utorok tiež oznámil, že prijal návrh Kazachstanu hostiť stretnutie na úrovni ministrov zahraničných vecí oboch krajín. Úlohu sprostredkovateľa v konflikte Azerbajdžanu s Arménskom sa v minulosti pokúšalo zastávať mnoho krajín vrátane Ruska, Iránu, Spojených štátov, Francúzska či Nemecka. Roky trvajúce mierové rozhovory však dosiaľ nijaký zásadný prielom nepriniesli.
Samotný Alijev teraz bagatelizoval potrebu dohľadu tretej, nezainteresovanej strany. "Nehovoríme o žiadnom sprostredkovaní (v prípade Kazachstanu), pretože to, čo sa teraz deje na našich hraniciach, dokazuje, že keď nás nechajú osamote... dokážeme sa skôr či neskôr dohodnúť," dodal.
Poslednou väčšou ozbrojenou konfrontáciou oboch krajín bola v roku 2020 druhá vojna o separatistický Náhorný Karabach. Leží na území Azerbajdžanu a oficiálne mu patrí, ale bol obývaný najmä Arménmi a mal s Arménskom úzke väzby. Vo vojne za 44 dní zvíťazil Azerbajdžan a ďalšiu bleskovú úspešnú ofenzívu vykonal vlani na jeseň. Separatistická republika Arcach následne zanikla.
Pašinjan súhlasil s návratom štyroch obcí Azerbajdžanu
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v marci súhlasil s návratom štyroch obcí Azerbajdžanu, ktoré obsadilo Arménsko počas vojny pred troma desaťročiami. Minulý týždeň obe krajiny potvrdili, že vytýčia hranice podľa toho, ako boli vyznačené v časoch Sovietskeho zväzu a v utorok s demarkačnými prácami začali.
Rozhodnutie však vyvolalo protesty obyvateľov blízkych arménskych dedín. V utorok blokovali dopravu na viacerých miestach na ceste vedúcej do Gruzínska. Obávajú sa, že novo vytýčené hranice ich odstrihnú od zvyšku Arménska a že niektoré ich nehnuteľnosti by sa mohli ocitnúť v Azerbajdžane.
Podľa AFP je toto územie strategicky dôležité pre Arménsko ako vnútrozemskú krajinu. Vedie tadiaľ dôležitá dopravná tepna do Gruzínska a ruský plynovod a tiež ide o vojensky výhodné pozície. Jerevan vylúčil, že by pri vymedzovaní hraníc postúpil Baku "akúkoľvek časť zvrchovaného územia Arménska". Arménsky premiér Pašinjan však zároveň tvrdí, že je potrebné vyriešiť hraničné spory, aby sa predišlo ďalšej vojne.
Česko oceňuje dohodu
Vzájomné uznanie územnej celistvosti a zvrchovanosti Azerbajdžanu a Arménska je pre Česko principiálne. ČR má eminentný záujem na tom, aby bol región južného Kaukazu stabilný. V utorok to povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, ktorý v Prahe prijal svojho azerbajdžanského partnera Džejhuna Bajramova, informuje spravodajkyňa.
Ministri sa podľa rezortu českej diplomacie zhodli, že vojna na Ukrajine nesmie viesť k odsunutiu ostatných bezpečnostných problémov, preto sa zaoberali aj politickou a bezpečnostnou situáciou v regióne Južného Kaukazu. "Česko má eminentný záujem na tom, aby bol tento región stabilný a prosperujúci. Za principiálne sme vždy považovali vzájomné uznanie územnej celistvosti a zvrchovanosti Azerbajdžanu a Arménska," vyhlásil Lipavský. Dodal, že nestabilita v regióne nahráva len Rusku.
Podporil pokračovanie mierového procesu a sprostredkovateľské snahy EÚ a Spojených štátov. "Rád by som v tejto súvislosti ocenil nedávnu prelomovú dohodu o navrátení štyroch dedín Azerbajdžanu," zdôraznil minister. Arménsko tieto dediny obsadilo začiatkom 90. rokov. Obe krajiny sa desaťročia zmietali v územnom konflikte. Minulý týždeň potvrdili, že vytýčia hranice podľa toho, ako boli vyznačené v časoch Sovietskeho zväzu. Rozhodnutie vyvolalo protesty obyvateľov blízkych arménskych dedín. Arménsky premiér Nikol Pašinjan tvrdí, že je potrebné vyriešiť hraničné spory, aby medzi krajinami nevznikla ďalšia vojna.
Na schôdzke v Prahe ministri okrem tejto témy hovorili aj o ekonomických vzťahoch medzi ČR a Azerbajdžanom a možnosti prehĺbenia spolupráce v oblasti energetiky. V roku 2023 pokryla azerbajdžanská ropa viac než štvrtinu českej spotreby. Podľa premiéra Petra Fialu je ČR druhým najväčším odberateľom tejto ropy v EÚ, a aj vďaka nej sa Česko môže zbavovať závislosti na Rusku, napísal na sociálnej sieti X.
