JERUZALEM/TEHERÁN – Izrael sa ocitol uprostred vojnového konfliktu hneď s dvomi aktérmi. Na jednej strane to je radikálne hnutie Hamas v Pásme Gazy, na strane druhej štát Irán, ktorý počas víkendu spustil mohutné bombardovanie židovského štátu. Teraz je na rade Jeruzalem, no analytici upozorňujú, že jeho prehnaná reakcia môže konflikt rozšíriť aj mimo región Blízkeho východu.
archívne video
Po víkendovom útoku Iránu na Izrael sa situácia na Blízkom východe relatívne upokojila. Atmosféra je však veľmi napätá. Ďalšie kroky židovského štátu môžu totiž zmenu charakteru celého konfliktu. Uvádza to CNN. Irán sa navyše bránil tvrdením, že bombardovanie Izraelu v sobotu dňa 13. apríla, kedy vyslal na nepriateľa zhruba 300 striel a bojových dronov, bola len odpoveď na zásah sídla iránskej diplomatickej misie v Damasku z dňa prvého apríla.
Protiútok
Premiér Izraela Benjamin Netanjahu teraz musí zvážiť, či prijať výzvu svojich koaličných partnerov na priamu reakciu, alebo zvoliť cestu medzinárodnej izolácie, kedy by Izrael bojoval bez podpory zo zahraničia. Náčelník štábu izraelských obranných síl (IDF) Herzi Halevi začiatkom tohto týždňa povedal, že "útok Iránu na Izrael bude mať odozvu".
Podľa USA bude mať izraelská odpoveď len obmedzený úder vo vnútri Iránu. Uviedol to nemenovaný vysoký predstaviteľ administratívy Bieleho domu. Izrael však neposkytol Washingtonu oficiálne plány, ani kedy by mohlo k takémuto útoku dôjsť. "Nemáme žiadne záruky, že nám dajú vedieť o plánovanom útoku (na Irán). Tým pádom sú si vedomí toho, že by sme na ich plánovanú odvetu mali určité námietky. Pokiaľ nebudú odpovedať žiadnym spôsobom, v regióne sa zrejme zachová status quo. Každý ďalší krok však otvára sériu desivých možností" reagoval predstaviteľ americkej administratívy.
Neustále boje v Pásme Gazy
Izrael sa ocitol v situácii, kedy musí okrem Iránu čeliť aj radikálnemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Ten je prepojený s Iránom, preto sa Západ domnieva, že len využil teroristov, aby Izrael zatiahol do vojny. Izrael už viedol v Iráne rôzne útoky, no tie boli vždy zamerané len na jednotlivcov. Židovský štát nikdy neviedol priamy útok na iránske územie. Prezident Iránu Ebrahim Raisi navyše v pondelok 15. apríla varoval, že "aj najmenšia akcia proti záujmom Iránu sa stretne s tvrdou, rozsiahlou a bolestivou reakciou". Útok Iránu an Izrael označil za akt legitímnej obrany.
Zmeny pravidiel hry
Expert na Irán z Inštitútu pre štúdie národnej bezpečnosti (INSS) v Tel Aviv Raz Zimmt povedal, že "teraz sa nachádzame v novej a veľmi nebezpečnej a napätej fáze izraelsko-palestínskej konfrontácie". "Irán sa zrejme pokúsi zmeniť pravidlá hry. V budúcnosti sa zrejme Izrael nevyhne ďalším priamym útokom," doplnil s tým, že Izrael by mal zvážiť, či chce skutočne reagovať vojenskou silou. Najmä po tom, ako Irán sľúbil ešte väčší útok, ako ten z 13. apríla. "Izraelské velenie sa jasne sústredilo na ciele v Pásme Gazy. Nechceme otvárať ďalšie fronty," ozrejmil Zimmt.
"Reakcia Izraela však môže byť obmedzená skutočnosťou, že pri odrazení iránskeho útoku konal v rámci neformálnej koalície", povedal na sociálnej sieti X Tamir Hayman, bývalý šéf izraelskej vojenskej rozviedky a v súčasnosti vedúci Inštitútu pre štúdie národnej bezpečnosti (INSS). Do protiútoku sa zapojili USA, Francúzsko, veľká Británia a Jordánsko. "Je to efektívne a dôležité, ale v konečnom dôsledku to obmedzí slobodu samostatného konania," doplnil.
USA nevstúpia do vojny
Spojenci odrádzajú Izrael od priameho vojenského protiútoku. Americký prezident Joe Biden a vysoko postavení členovia Bieleho domu Izraelu oznámili, že USA sa nezúčastnia žiadnej útočnej akcie proti Iránu. Biden sa snažil zdôrazniť, že zachytenie iránskeho útoku na Izrael je veľké víťazstvo, no ďalšia vojenská akcia Izraela už podľa neho nie je potrebná.
Hovorca Rady národnej bezpečnosti Bieleho domu John Kirby začiatkom týždňa len zopakoval stanovisko prezidenta USA. "Len preto, že Irán vykonal tento bezprecedentný útok….neznamená, že by sme mali akceptovať neustálu rastúcu eskaláciu v regióne," povedal.
