GAZA - Osud rukojemníkov zavlečených z Izraela do palestínskeho Pásma Gazy sa môže vyjasniť len za predpokladu, že nastane prímerie. Podľa agentúr AFP a DPA to v statuse zverejnenom na platforme Telegram napísal člen politického krídla palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Básim Naim.
Rokovania o prímerí sa konajú od nedele v Káhire, ale v súvislosti s návrhom, ktorý predložili americkí, katarskí a egyptskí sprostredkovatelia, zatiaľ nedošlo k žiadnemu prelomu. Súčasťou rokovaní je dosiahnutie dohody o prímerí, aby bol dostatok času a bezpečnosti "na zhromaždenie konečných a presnejších údajov o zajatých Izraelčanoch," objasnil predstaviteľ Hamasu.
archívne video
Doplnil, že rukojemníci "sú (držaní) na rôznych miestach rôznymi skupinami". Niektorí zo zabitých rukojemníkov sú podľa jeho slov pod troskami zničených budov. Hamas údajne rokuje aj o tom, aby získal ťažké mechanizmy na ich vyslobodenie.
Hamas začiatkom marca priznal, že nevie, ktorí zo 129 rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy zostali nažive. Naim dodal, že osud rukojemníkov, hoci prvoradý pre izraelskú stranu, bol len jednou z tém rozhovorov v Káhire.
"Ide o rokovania o prímerí a nie o rokovania o väzňoch," spresnil s tým, že väzni sú len jednou z tém, o ktorých treba rokovať. Ďalší vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Tahír an-Nunu povedal, že "to, čo nám (Hamasu) bolo ponúknuté v poslednom kole rokovaní o prímerí, zatiaľ nespĺňa naše požiadavky“. Sporné sú izraelské požiadavky na dočasné prímerie a ponechanie izraelských jednotiek v Pásme Gazy, dodal Nunu.
Hamas trvá na trvalom prímerí a na úplnom stiahnutí izraelských jednotiek
Sprostredkovatelia v rámci snáh o urovnanie vojnového konfliktu zostavili rámec pre dohodu, ktorá by zahŕňala šesťtýždňové zastavenie bojov a výmenu približne 40 rukojemníkov za stovky palestínskych väzňov vrátane 100 odsúdených na doživotné väzenie za vraždu Izraelčanov. Došlo by tiež k zvýšeniu dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a k návratu mnohých - údajne až 150-tisíc - presídlených Palestínčanov do toho, čo po izraelskej vojenskej operácii zostalo z ich domovov.
Hamas trvá na trvalom prímerí a na úplnom stiahnutí izraelských jednotiek z napadnutej pobrežnej oblasti. Izraelská vláda si však necháva otvorenú možnosť pokračovať v bojoch i po prímerí, dodala DPA.
Po útoku Hamasu Berlín finančne podporí preživších holokaust žijúcich v Izraeli
Nemecko sa rozhodlo zvýšiť o 25 miliónov eur svoje platby pre ľudí, ktorí prežili holokaust a žijú v Izraeli. Ide o gesto solidarity, ktoré má preživším pomôcť vyrovnať sa s dôsledkami útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 a následkami vojny v Pásme Gazy. Informuje o tom správa z tlačovej agentúry AFP.
Každý zo 113-tisíc židovských preživších šoa žijúcich v Izraeli dostane jednorazovú platbu 220 eur, uviedla Konferencia o židovských materiálnych nárokoch proti Nemecku (známa aj ako Claims Conference), ktorá sa stará o odškodné pre preživších holokaust a ktorá na tejto schéme spolupracovala s nemeckou vládou.
Mnohí preživší stratili domovy či financie na ošetrenie
"Mnohých preživších holokaust zasiahli útoky Hamasu obzvlášť tvrdo," povedala hovorkyňa nemeckého ministerstva financií. Spomenula napríklad stratu domova či podporné systémy vo forme ošetrovného. Dodatočné peniaze sú určené na pomoc "v tejto desivej vojnovej situácii", doplnila.
Predseda Konferencie o židovských materiálnych nárokoch proti Nemecku Gideon Taylor ocenil platbu ako "posolstvo solidarity" Nemecka voči preživším holokaustu v Izraeli. Platby sú už posielané do Izraela v spolupráci s Konferenciou o židovských materiálnych nárokoch proti Nemecku a s Úradom izraelskej vlády pre práva preživších holokaust, spresnilo ministerstvo.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po tom, čo hnutie Hamas 7. októbra 2023 masívne zaútočilo na Izrael. Zahynulo vtedy 1 170 ľudí, väčšinou civilistov, ako vyplýva z izraelských údajov. Izraelská odvetná ofenzíva si vyžiadala najmenej 33 545 mŕtvych v Pásme Gazy, väčšinou žien a detí, uvádza ministerstvo zdravotníctva v palestínskej enkláve riadenej Hamasom.
