PARÍŽ - Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa domnieva, že Francúzsko "so svojimi západnými a africkými spojencami" mohlo v roku 1994 "zastaviť genocídu" v Rwande, ale nebola na to vôľa.
Ako vo štvrtok informoval Elyzejský palác, Macron to uviedol vo videopríhovore, ktorý vznikol pri príležitosti 30. výročia začiatku masakier v Rwande. Príhovor bude zverejnený v nedeľu na sociálnych sieťach. Macron už 27. mája 2021 počas návštevy v Kigali uznal zodpovednosť Francúzska za genocídu Tutsiov, ako ju konštatovala komisia historikov a výskumníkov pod vedením profesora Vincenta Duclerta. Povedal vtedy tiež, že len tí, ktorí prežili, môžu udeliť "dar odpustenia".
archívne video
Macron sa však vtedy explicitne neospravedlnil a súčasný prezident Paul Kagame - vodca povstania Tutsiov, ktoré genocídu ukončilo - dlho trval na potrebe dôraznejšieho vyhlásenia. Spomínaná komisia, ktorú zriadil Macron, dospela aj k záveru, že za vlády prezidenta Francoisa Mitteranda došlo v súvislosti s Rwandou k "zlyhaniu" Francúzska, pričom však dodala, že neexistujú dôkazy o spoluúčasti Paríža na vraždení.
Vo svojom najnovšom prejave k tejto téme Macron - podľa Elyzejského paláca - pripomenie najmä to, že keď sa začala fáza totálneho vyhladzovania Tutsiov, medzinárodné spoločenstvo malo historické skúsenosti so svedectvom genocídy v podobe holokaustu počas druhej svetovej vojny a masového vyvražďovania Arménov v osmanskom Turecku počas prvej svetovej vojny. "Francúzsko, ktoré mohlo spolu so svojimi západnými a africkými spojencami genocídu zastaviť, však nemalo vôľu tak urobiť," uviedol Elyzejský palác podľa denníka Le Monde.
Macron vo svojom prejave opätovne potvrdí, že Francúzsko stojí na strane Rwandy a rwandského ľudu a ctí "pamiatku milióna detí, žien a mužov umučených pre to, že sa narodili ako Tutsiovia". Zdôrazní aj význam povinnosti spomínať na tieto udalosti a komunikovať o nich aj prostredníctvom vzdelávania mladej generácie vo Francúzsku.
Rwandská genocída
Francúzsky prezident dostal od rwandského prezidenta Kagameho pozvanie na podujatia spojené s 30. výročím genocídy, ale nezúčastní sa na nich - bude ho zastupovať minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné a štátny tajomník pre vládnu politiku v oblasti morí Hervé Berville, ktorý sa narodil v Rwande, doplnila AFP. Rwandská genocída predstavuje masové vraždenie, ku ktorému došlo v období od 6. apríla do 4. júla 1994. Pri masových vraždách zahynulo viac než 800 000 Tutsiov a umiernených Hutuov, ktorí boli masakrovaní militantnými skupinami Interahamwe a Impuzamugambi.
Medzinárodné jednotky prítomné v Rwande v rámci Pomocnej misie OSN v Rwande (UNAMIR) neboli schopné proti vraždeniu zasiahnuť: boli početne slabé a zle vybavené. Vzhľadom na predchádzajúci neúspech mierovej misie v Somálsku nebola v OSN ani dostatočná politická vôľa na posilnenie misie UNAMIR a potrebné rozšírenie jej mandátu, o ktoré jej veliteľ, kanadský generálporučík Roméo Dallaire, žiadal niekoľko mesiacov pred masakrami, keďže bol svedkom ich prípravy.
