PARÍŽ - Let Air France 447 odletel 31. mája 2009 z Rio de Janeiro a smeroval do Paríža. Na palube bolo 216 pasažierov vrátane troch slovenských občanov a 12 členov posádky. Stroj odletel bez problémov a smeroval na svoju trasu cez Atlantický oceán.
Hladký let zmenil svoju charakteristiku po tom, keď po dvoch hodinách kapitán opustil kokpit. Po deviatich minútach od jeho odchodu sa odpája autopilot a ihneď prudko klesá rýchlosť lietadla z 507km/h na 96km/h. Nasledujú hlasité varovania v kokpite: „Stall, stall!“ Ide o varovanie pred náhlou stratou rýchlosti pred prepadom lietadla, kedy stroj stráca vztlak a hrozí voľný pád. V kabíne začína boj o záchranu lietadla pred prepadom. Kapitán prichádza späť do kokpitu a keď si uvedomí skutočný problém, už je neskoro. Lietadlo prešlo do voľného pádu priamo do Atlantického oceánu. Lietadlo dopadlo do vody po štyroch minútach pokusov o záchranu.
Príčinou chaosu bolo búrlivé počasie, ktoré v letovej výške 10 000 metrov spôsobilo zlyhanie kľúčového prístroju na meranie rýchlosti voči prúdeniu vzduchu. Ide o pitotové trubice, ktoré v danej výške zamrzli a posielali do kabíny zlé údaje rýchlosti.
Následne, po zahájení vyšetrovania sa, samozrejme, skúmali zásahy pilotov do riadenia a možnosti, ktorými mohli včas odvrátiť katastrofu pred tým, ako bol stroj neovládateľný. Je s istotou pravdepodobné, že ak by posádka reagovala pritlačením riadenia k nehode by nedošlo. Avšak, práve pritiahnutie riadenia po odpojení autopilota znížilo rýchlosť, čo je opak toho, ako sa má správne postupovať pri strate rýchlosti.
Kapitánov návrat a uvedomenie si pravej príčiny nastali už neskoro. Vyšetrovatelia BEA – francúzsky úrad pre vyšetrovanie leteckých nešťastí, odporučili vo svojej správe lepší manuálny výcvik a koordináciu v kokpite. Taktiež, aby sa zlepšil prehľad o uhle sklonu kvôli jasnému prehľadu a možnostiam pre posádku adekvátne a včas zareagovať na problém.
