Julia Tymošenková (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Ukrajina považuje Európsku politiku susedstva (ENP) za vhodný nástroj na priblíženie k členstvu v Európskej únii, ale odmieta ju ako trvalý základ pre vzťahy medzi Bruselom a Kyjevom.
Povedal to ukrajinský veľvyslanec pri EÚ Andrij Veselovskij na seminári o ENP, ktorý v dňoch 17. až 21. júna usporiadala Európska komisia v hlavných mestách Belgicka a Ukrajiny. "Sme v Európe, a preto niekedy ENP neakceptujeme. V roku 2002, keď ENP vznikala, bol možno vhodný čas na túto politiku, ale časy sa zmenili, zmenila sa EÚ aj Ukrajina. Musíme sa na Európu a našu budúcnosť pozerať strategicky," povedal Veselovskij.
Ukrajinský veľvyslanec dodal, že Kyjev nežiada presný časový plán na vstup Ukrajiny do EÚ, ale potrebuje jasný prísľub budúceho členstva. Integrácia je podľa jeho slov výhodná pre úniu, aj pre Ukrajinu. "Nezatvárajme oči pred hrozbami. Ukrajina je ovplyvňovaná z rôznych strán," povedal Veselovskij. Ak EÚ nedá Ukrajine jasnú perspektívu členstva, Kremeľ sa podľa neho bude snažiť vytvoriť si tam sféru svojho vplyvu.
Vyslovil pritom názor, že Rusko usilujúce sa o sféru vplyvu nebude demokratické a vypočítateľné, ale EÚ potrebuje, aby Moskva demokratická a vypočítateľná bola. Veselovskij ďalej uviedol, že politika susedstva nie je dostatočným stimulom pre reformy na Ukrajine. Pripomenul, že pre stredoeurópske krajiny bol práve prísľub členstva v EÚ štartom pre hlboké hospodárske a spoločenské zmeny. Asociačná politika dala kandidátskym krajinám financie potrebné na reformy, uviedol.
V rámci politiky susedstva EÚ od Ukrajiny chce, aby prijala jej ekonomické a legislatívne pravidlá, ale takmer nič jej neponúka, dodal. "Chceme obojstranné výhody," povedal. Robert Soltyk z Generálneho riaditeľstva EK pre vonkajšie vzťahy (DG Relex) hodnotí Európsku politiku susedstva ako výhodný nástroj pomoci pri tvorbe ekonomickej legislatívy v susedných štátoch, čo partnerským krajinám umožní lepší prístup na trhy EÚ.
Pripustil však, že objem financií vynaložených na ENP je menší ako množstvo peňazí pre krajiny pripravujúce sa na členstvo v únii v rámci politiky rozširovania. Uznal tiež, že za členstvo v EÚ sú všetky hlavné ukrajinské politické strany, strana prezidenta Viktora Juščenka, premiérky Julie Tymošenkovej aj lídra opozície Viktora Janukovyča, a že jednotný názor na otázku členstva Ukrajiny nemajú členské štáty únie.
Poznamenal však, že EÚ pripravuje s Ukrajinou prehĺbenú zónu voľného obchodu, v rámci ktorej sa otvorí aj produktom ukrajinského agrosektora. Hilde Hardemanová, šéfka oddelenia pre Ukrajinu v rámci DG Relex, uviedla, že v porovnaní s obdobím vzniku ENP sa situácia na Ukrajine po oranžovej revolúcii z roku 2004 zmenila a Kyjev má záujem o perspektívu členstva v únii. Uznala, že konzensus v otázke členstva krajiny v únii neexistuje medzi národnými lídrami štátov únie.
Dodala však, že Brusel chce čo najväčšie zblíženie EÚ a Ukrajiny v hospodárstve a ďalších oblastiach. To je podľa nej dobré aj na to, aby po dosiahnutí konzensu v otázke členstva Ukrajina čo najrýchlejšie prešla prístupovým procesom. "Verím, že ten deň príde. A keby neprišiel, hlavne ide o to, aby Ukrajina bola demokratickou a prosperujúcou krajinou," uviedla Hardemanová.
Ukrajinský veľvyslanec dodal, že Kyjev nežiada presný časový plán na vstup Ukrajiny do EÚ, ale potrebuje jasný prísľub budúceho členstva. Integrácia je podľa jeho slov výhodná pre úniu, aj pre Ukrajinu. "Nezatvárajme oči pred hrozbami. Ukrajina je ovplyvňovaná z rôznych strán," povedal Veselovskij. Ak EÚ nedá Ukrajine jasnú perspektívu členstva, Kremeľ sa podľa neho bude snažiť vytvoriť si tam sféru svojho vplyvu.
Vyslovil pritom názor, že Rusko usilujúce sa o sféru vplyvu nebude demokratické a vypočítateľné, ale EÚ potrebuje, aby Moskva demokratická a vypočítateľná bola. Veselovskij ďalej uviedol, že politika susedstva nie je dostatočným stimulom pre reformy na Ukrajine. Pripomenul, že pre stredoeurópske krajiny bol práve prísľub členstva v EÚ štartom pre hlboké hospodárske a spoločenské zmeny. Asociačná politika dala kandidátskym krajinám financie potrebné na reformy, uviedol.
V rámci politiky susedstva EÚ od Ukrajiny chce, aby prijala jej ekonomické a legislatívne pravidlá, ale takmer nič jej neponúka, dodal. "Chceme obojstranné výhody," povedal. Robert Soltyk z Generálneho riaditeľstva EK pre vonkajšie vzťahy (DG Relex) hodnotí Európsku politiku susedstva ako výhodný nástroj pomoci pri tvorbe ekonomickej legislatívy v susedných štátoch, čo partnerským krajinám umožní lepší prístup na trhy EÚ.
Pripustil však, že objem financií vynaložených na ENP je menší ako množstvo peňazí pre krajiny pripravujúce sa na členstvo v únii v rámci politiky rozširovania. Uznal tiež, že za členstvo v EÚ sú všetky hlavné ukrajinské politické strany, strana prezidenta Viktora Juščenka, premiérky Julie Tymošenkovej aj lídra opozície Viktora Janukovyča, a že jednotný názor na otázku členstva Ukrajiny nemajú členské štáty únie.
Poznamenal však, že EÚ pripravuje s Ukrajinou prehĺbenú zónu voľného obchodu, v rámci ktorej sa otvorí aj produktom ukrajinského agrosektora. Hilde Hardemanová, šéfka oddelenia pre Ukrajinu v rámci DG Relex, uviedla, že v porovnaní s obdobím vzniku ENP sa situácia na Ukrajine po oranžovej revolúcii z roku 2004 zmenila a Kyjev má záujem o perspektívu členstva v únii. Uznala, že konzensus v otázke členstva krajiny v únii neexistuje medzi národnými lídrami štátov únie.
Dodala však, že Brusel chce čo najväčšie zblíženie EÚ a Ukrajiny v hospodárstve a ďalších oblastiach. To je podľa nej dobré aj na to, aby po dosiahnutí konzensu v otázke členstva Ukrajina čo najrýchlejšie prešla prístupovým procesom. "Verím, že ten deň príde. A keby neprišiel, hlavne ide o to, aby Ukrajina bola demokratickou a prosperujúcou krajinou," uviedla Hardemanová.
