ŽENEVA - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v sobotu informovala, že naliehavú evakuáciu z nemocníc v palestínskom Pásme Gazy potrebuje už viac ako 9000 pacientov. Ide o onkologických pacientov, zranených pri bombardovaní, ľudí odkázaných na dialýzu obličiek či pacientov s inými chronickými stavmi.
Na sieti X o tom vo svojom statuse informoval generálny tajomník WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, ktorého vo svojej správe citovala agentúra AFP monitorovaná aj agentúrou TASR. Tedros upozornil, že v palestínskej enkláve funguje už len desiatka nemocníc, "tisíce pacientov sú (preto) bez zdravotnej starostlivosti". AFP dodala, že pred vojnou bolo v Pásme Gazy 36 nemocníc.
archívne video
Podľa AFP začiatkom marca WHO upozorňovala na nutnosť evakuovať z Pásma Gazy asi 8000 chorých, v priebehu mesiac tak ich počet stúpol na viac ako 9000. Tedros informoval, že "doteraz bolo cez mesto Rafah do zahraničia poslaných viac ako 3400 pacientov z Pásma Gazy, vrátane 2198 zranených a 1215 chorých". Zdôraznil, že evakuovať ich treba oveľa viac.
"Vyzývame Izrael, aby urýchlil schvaľovanie evakuácií, aby mohli byť pacienti v kritickom stave liečení," apeloval Tedros a poukázal aj na dôležitosť včasnej diagnostiky a liečby. Pred vojnou bolo do východného Jeruzalema alebo na Západný breh denne prevezených 50 až 100 pacientov, polovica z nich na liečbu rakoviny.
Vojna v Pásme Gazy sa začala bezprecedentným útokom palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023. V reakcii na to izraelská armáda začala s ostreľovaním Pásma Gazy a neskôr pristúpila aj k pozemnej operácii, pričom tam poškodila i mnohé zdravotnícke zariadenia. Ide pritom aj o nemocnice, ktoré poskytujú útočisko tisícom ľudí, čo prišli o domov alebo utiekli pred bojmi.
Pásmo Gazy je vystavené takmer úplnej blokáde
Pásmo Gazy je momentálne vystavené takmer úplnej blokáde a mimovládne organizácie a OSN obviňujú Izrael, že bráni dodávkam humanitárnej pomoci potrebnej pre 2,4 milióna obyvateľov, ktorí sa väčšinou sústreďujú v oblasti Rafahu na južnom cípe enklávy.
Izrael obhajuje svoje konanie, ktorého hlavným cieľom je eliminácia radikálneho palestínskeho hnutia Hamas ako hlavného vykonávateľa teroristického útoku zo 7. októbra. Jeruzalem súčasne nalieha na OSN, aby zaistila a poslala Palestínčanom viac humanitárnej pomoci, pričom súčasne odmieta správy OSN a mimovládnych organizácií, že zdĺhavé inšpekcie izraelských úradov blokujú prepravu potravín a iných nevyhnutných komodít na pomoc palestínskym civilistom.
V mnohých mestách a obciach Izraela sa konajú zhromaždenia proti Netanjahuovi
Niekoľko stoviek ľudí sa v sobotu zišlo neďaleko súkromnej rezidencie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v meste Cézarea, aby žiadali jeho odstúpenie. Vytýkajú mu najmä neúspechy na rokovaniach o návrate rukojemníkov zavlečených v októbri do Pásma Gazy palestínskymi teroristickými komandami.
Ako informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI), ide len o jedno z viacerých podobných zhromaždení aktivistov a príbuzných rukojemníkov za posledné týždne, ktorých cieľom je zvýšiť tlak na Netanjahua, aby "šiel do nových volieb". Na proteste v Cézarei vystúpil aj Amos Malka, bývalý šéf izraelskej vojenskej rozviedky, ktorý vo svojom prejave Netanjahua obvinil, že rukojemníkov, ktorých radikálne hnutie Hamas zadržiava v Gaze, nechal napospas osudu.
"Keby rodiny vedeli, aká malá je priepasť, ktorú Netanjahu odmieta preklenúť" pri rokovaniach s Hamasom, "zúrili by", uviedol Malka s tým, že to je "ďalší dôkaz Netanjahuovej nehodnosti slúžiť." V rozhovore pre TOI Malka, ktorý je jedným z lídrov protestného hnutia proti Netanjahuovej vláde, doplnil, že vinu za zlyhania, ktoré viedli k 7. októbru, nesú mnohí, aj v rámci rezortu obrany, spravodajských služieb či vládnych úradov. "Ale to, čo sa stalo odvtedy, je iba Netanjahuova vina," dodal Malka.
Príbuzní zadržiavaných rukojemníkov na tomto proteste deklarovali, že Netanjahu je prekážkou na ceste k dohode, a avizovali, že budú pracovať na tom, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný. Podobné protestné zhromaždenia sa budú v sobotu konať aj v Tel Avive, Jeruzaleme, Haife, Beerševe a ďalších mestách a obciach po celej krajine.
TOI doplnil, že tieto zhromaždenia sa uskutočnia po tom, ako Netanjahu v piatok dal súhlas, aby izraelská delegácia v najbližších dňoch obnovila nepriame rokovania s Hamasom v Káhire o prímerí a dohode o rukojemníkoch. Začiatkom tohto týždňa riaditeľ tajnej služby Mosad David Barnea informoval izraelský vojnový kabinet, že dohoda o rukojemníkoch je stále možná, ak bude Izrael ochotný byť zhovievavejší, pokiaľ ide o návrat obyvateľov Pásma Gazy do ich domovov v severnej časti tejto enklávy.
Izrael túto myšlienku do značnej miery odmietol, pretože sa snaží zabrániť obnoveniu aktivít Hamasu v oblastiach, ktoré už od tejto teroristickej formácie "vyčistil". Izraelský denník Haarec v sobotu citoval nemenovaný izraelský zdroj, podľa ktorého rozhovory uviazli na mŕtvom bode, pretože Hamas odmietol prejaviť akúkoľvek flexibilitu, pokiaľ ide o jeho požiadavku, aby sa všetkým obyvateľom severu Pásma Gazy umožnil návrat. Hamas okrem toho akékoľvek ďalšie prepustenie rukojemníkov podmieňuje záväzkom Izraela ukončiť vojnu a stiahnuť všetkých vojakov izraelskej armády z územia Pásma Gazy.
