BRUSEL - Europoslanci v stredu schválili nové pravidlá pre fungovanie umelej inteligencie. Akt o umelej inteligencii je podľa expertov prvým svojho druhu na svete a mohol by ovplyvniť podobné normy tiež v krajinách mimo Európskej únie.
Nariadenie zavádza klasifikáciu technológií podľa spôsobu využitia a nastavuje rôzne úrovne obmedzení podľa miery súvisiacich rizík. Niektoré systémy chce EÚ úplne zakázať, ďalšie nástroje ako algoritmy na rozpoznávanie tvárí budú podliehať silnej regulácii.
archívne video
Nové pravidlá by mali zabezpečiť, aby umelá inteligencia bola dôveryhodná, bezpečná, rešpektovala základné práva EÚ a podporovala inovácie. Za novinku hlasovalo 523 europoslancov, proti ich bolo 46 a 49 sa zdržalo.
Problematické biometrické sledovanie v reálnom čase
Asi najväčšie spory sa v Európskom parlamente viedli ohľadom používania AI k biometrickému sledovaniu v reálnom čase, teda o možnosť využívania systémov na rozpoznávanie tvárí cez kamerové systémy na verejnosti. Niektorí europoslanci sa obávali zneužitia umelej inteligencie v tejto oblasti autoritatívnymi režimami.
Legislatíva podľa niektorých europoslancov legalizuje použitie umelej inteligencie na plošné sledovanie ľudí za pomoci biometrických kamier, ktoré vedia podľa tvárových čŕt rozpoznať identitu človeka. Podľa českého europoslanca Marcela Kolaja ide o veľké sklamanie a premárnenú príležitosť jasne v celej Európe odmietnuť autoritárske praktiky známe z Číny či Ruska.
Text nariadenia, o ktorom sa hlasovalo, je dohodnutým kompromisom medzi vyjednávačmi Európskeho parlamentu, Európskou komisiou a belgickým predsedníctvom v Rade EÚ, ktoré zastupuje jednotlivé členské štáty.
"Našli sme správnu rovnováhu medzi ochranou a inováciou? Máme dostatočné poistky voči rizikám pre občanov? Áno. A mali by sme byť hrdí, že tá odpoveď je pozitívna," okomentoval akt jeden z jeho spravodajcov v EP, rumunský europoslanec Dragoš Tudorache z frakcie Renew. Využitie biometrického sledovania bolo v pôvodnej pozícii Európskeho parlamentu úplne zakázané, pri vyjednávaní s členskými štátmi sa ale do kompromisnej verzie aktu opäť dostalo. Podľa rumunského europoslanca ide ale o "využitie veľmi obmedzené a silne regulované".
