WASHINGTON/BRUSEL – Sankcie, ktoré uvalil Západ na Ruskú federáciu, nie sú jediný spôsob, ako oslabiť ekonomiku Kremľa. Rusi majú zmrazený majetok, no práve to je kameňom úrazu medzi USA a niektorými členmi Európskej únie. Sankcie prišli po invázii na Ukrajinu, kde sa bojuje už viac ako dva roky. Spojené štáty žiadajú najtvrdší trest, no európske krajiny nesúhlasia.
archívne video
Vojna na Ukrajine trvá nepretržite už dva roky. Bojmi zmietaná krajina bude po zložení zbraní potrebovať rekonštrukciu. Miesta, kde sa odohrali najkrvavejšie boje, sú doslova neobývateľné. Napriek americkým a európskym ekonomickým sankciám, dokáže Rusko naďalej brániť svoje vydobyté pozície a navyše v poslednej dobe zaznamenalo aj výraznejší postup.
Západ s tým chce niečo robiť, no vie, že priamy konflikt proti Ruskej federácii by znamenal tretiu svetovú vojnu. Práve preto sa bojuje aj na papieri. Súčasné sankcie síce odlákali z Ruska niekoľko zahraničných investorov, ale sám Putin vyhlásil, že ruská ekonomika sa znovu rozbieha.
USA žiada konfiškáciu
USA a Európa sa však nevedia zhodnúť na ďalšom postupe. Nejakým spôsobom musia donútiť Rusko, aby platilo za obnovu Ukrajiny. Jeden návrh je už na stole, no názory sa rozchádzajú v jeho prevedení. Washington totiž žiada úplnú konfiškáciu majetku, ktorý Západ zmrazil Rusom po spustení invázie na Ukrajinu. Američania chcú tento majetok použiť na obnovu povojnovej Ukrajiny. POLITICO hlási, že by malo ísť o sumu viac ako 250 miliárd eur.
Spojené štáty potrebujú v tomto ohľade súhlas európskych krajín. Vec sa má tak, že prevažná časť ruských zmrazených aktív je uložená v Belgicku (Euroclear), pričom v USA je len malá čiastka. Bez súhlasu EÚ tak ku konfiškácii nedôjde. "Povzbudzuje nás každé opatrenie, ktoré môže EÚ podniknúť, aby využila ruské aktíva v prospech Ukrajincov. Naďalej aktívne komunikujeme s partnermi, aj v rámci G7, o ďalších možných postupoch v súlade s medzinárodným právom," povedal nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí USA.
Bidenova administratíva nepresadila v Kongrese finančný príspevok pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov. Nemenovaný člen Bidenovho kabinetu však prehlásil, že toto nebol dôvod na podporu konfiškácie ruského zmrazeného majetku. "Vždy sme si to takto predstavovali. Je to jediný spôsob, ako pomôcť povojnovej Ukrajine," povedal.
Európa je proti
Proti tomuto návrhu sa však stavajú Taliani, Francúzi aj Nemci. Európska komisia sa zameriava len na príjmy zmrazených finančných prostriedkov. V pôvodnom schválenom pláne sa nehovorilo nič o konfiškácii, s ktorou prišiel Washington. "Ešte nikdy v dejinách ľudstva sa takto nepostupovalo. Aj keď sa to morálne môže zdať ako správny krok, je to prekročenie cez čiaru. Európanom to bez pevnejšieho právneho základu nevyhovuje," povedal analytik Atlantickej rady Charles Lichfield.
Strach z Ruska
EÚ sa obáva, že takýto krok by odradil potenciálne medzinárodné investície. Súhlasí aj Európska centrálna banka, ktorá hovorí, že americký plán by mohol priniesť nestabilitu eura. Prítomný je aj strach z toho, že by Moskva mohla zaútočiť na európske aktíva v Rusku a podniknúť proti Európe kybernetické útoky. Jeden názor však prevláda: "Krajina by nemala byť nútená k reparáciám, keď ešte vojna neskončila."
Európska komisia zvolila opatrnejší prístup, ktorý počíta len so ziskami z ruských aktív. Mali by to byť zhruba 3 miliardy eur ročne. Navyše sa hovorí o tom, že ide právne bezpečnejšiu možnosť. "Nechceme hovoriť o konfiškácii zmrazených aktív. Diskutujeme len výhradne o výnosoch z nich," povedal v utorok 5. marca šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.
Osobitný účet
Ďalšou možnosťou by bol návrh belgickej vlády postupne presúvať výnosy z ruských aktív na osobitný účet. Fungoval by ako kolaterál (zábezpeka). Peniaze by išli do Kyjeva len vtedy, ak by Moskva odmietla po skončení vojny splatiť pôžičky v rámci vojnových reparácii. "Už je najvyšší čas, aby sme sa začali rozprávať o použití neočakávaných ziskov zo zmrazených ruských aktív na spoločný nákup vojenského vybavenia pre Ukrajinu," povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová minulý týždeň na pôde EÚ. Komisia však predtým signalizovala, že príjmy pre Ukrajinu sa nebudú môcť použiť na nákup zbraní.
Európski diplomati sa obávajú, že vlády, ktoré sa už teraz zdráhajú vojensky podporiť Ukrajinu (patrí medzi ne aj Slovenská republika), budú proti návrhu von der Leyenovej. USA s týmto návrhom súhlasia, no žiadajú EÚ, aby sa viac zamerala na zmrazené aktíva, nielen na výnosy z nich.
