BRUSEL - Európsky parlament (EP) po júnových eurovoľbách môže zaznamenať výrazné zmeny v zložení po náraste popularity protieurópskych populistických pravicových strán a a značnom poklese podpory pre tradičné politické rodiny ľudovcov, socialistov a liberálov. Vyplýva to z prognóz, ktoré si objednala Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) a ktorá v stredu o tom zverejnila podrobnú štúdiu, informuje spravodajca TASR.
ECFR upozornila, že podľa štúdie "Ostrý obrat doprava: prognóza volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024", ktorú napísali politológovia Simon Hix a Kevin Cunningham, je pravdepodobný nárast popularity populistických pravicových strán a zníženie podpory pre mainstreamové politické skupiny. Podľa štúdie by krajne pravicová skupina v EP Identita a demokracia (ID) s počtom okolo 100 kresiel zosadila liberálov z pozície tretej politickej sily v zákonodarnom zbore EÚ.
archívne video
Protieurópske strany bodujú v prieskumoch v niektorých členských krajinách
Hrozivo vyzerá predpoveď, že protieurópske strany vysoko bodujú v prieskumoch pred eurovoľbami v deviatich členských krajinách - Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Holandsko, Maďarska, Poľsko, Rakúsko, Slovensko a Taliansko. Dobré skóre majú aj v Bulharsku, Estónsku, Fínsku, Lotyšsku, Nemecku, Portugalsku, Rumunsku, Španielsku a Švédsku. Nečakane vysoký počet europoslancov takýchto strán by mohol viesť v EP k vytvoreniu koalície populistickej pravice (ID) s euroskeptickou frakciou Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Spolu by získali 25 percent kresiel v EP, čo by ohrozilo fungovanie tradičného modelu postavenom na rovnováhe medzi socialistami (S&D), ľudovcami (EPP) a liberálmi z Obnovme Európu (RE).
archívne video
Očakáva sa, že EPP zostane najväčšou skupinou v europarlamente
Podľa uvedenej štúdie by "super veľká koalícia" centristických skupín EPP, S&D a RE stratila svoj terajší 60-percentný podiel a získala by iba 54 percent kresiel. V praxi, pri vyššom zastúpení proruských a antiekologických strán, by to malo dopad na legislatívu v oblasti Európskej zelenej dohody, pri podpore Ukrajiny a dôležitých rozhodnutiach v oblasti zahraničnej politiky či pri presadzovaní zásad právneho štátu. Aj napriek takýmto prognózam sa očakáva, že EPP zostane najväčšou skupinou v europarlamente a zachová si väčšinu právomocí pri ovplyvňovaní agendy a aj pri výbere budúceho predsedu Európskej komisie.
Očakáva sa pokles mandátov centristov z RE (zo 101 na 86) a tiež menej kresiel pre Zelených (zo 71 na 61). Ľavicový blok zastupujúci extrémnu ľavicu môže v EP zvýšiť svoje zastúpenie (z 38 na 44 kresiel, no za víťazov eurovolieb sa už teraz považuje populistická pravica, ktorej poslanci zrejme posilnia politickú frakciu Identita a demokracia (ID). Tá môže zo 40 kresiel stúpnuť na takmer 100 mandátov a v novom parlamente sa stať treťou najväčšou skupinou. Voľby do EP sa budú konať vo všetkých 27 členských štátoch EÚ v období od 6. do 9. júna.
