KYJEV/WASHINTON – Vojna na Ukrajine sa čoskoro preklopí do tretieho roku sústavných bojov. Postupom času sa nemenia len vojenské stratégie aktérov na bojisku, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde aj k zmenám z hľadiska pomoci od Západu.
archívne video
Západní lídri a armády budú musieť zrejme zmeniť spôsob, akým pomáhajú Ukrajine odraziť sily ruského agresora. V stredu 17. januára sa tak vyjadril najvyšší dôstojník a predseda Vojenského výboru NATO Rob Bauer. Okrem toho povedal, že vie, prečo Rusi odhodlane ďslej bojujú. "Putin má strach z demokracie v roku, ktorý je poznamenaný voľbami po celom svete," uviedol.
Demonštrácia sily
NATO sa navyše pripravuje na jedno z najväčších vojenských cvičení v Európe od studenej vojny. Aliancia to bude považovať za demonštráciu sily a záväzok chrániť spojenecké národy pred útokom nepriateľa. Vojenská pomoc Ukrajine upadá z dôvodu politických bojov. Bauer prehlásil, nejde len o samotnú materiálnu pomoc, ale aj o "celospoločenský prístup", ktorý presahuje vojenské plánovanie.
"Potrebujeme, aby aktéri zmenili svoje myslenie z doby, v ktorej bolo všetko plánovateľné, predvídateľné, kontrolovateľné a zamerané na efektivitu. Treba sa sústrediť na novú éru, v ktorej sa môže kedykoľvek stať čokoľvek. Musíme očakávať neočakávané. K plnej efektívnosti potrebujeme transformáciu NATO," povedal.
Nóri zbroja
Zásoby munície sa zmenšujú, keďže spojenci posielajú na Ukrajinu vojenský materiál. Nórska vláda v stredu uviedla, že vyčlenila 2 miliardy korún (177 miliónov eur) na zvýšenie výrobných kapacít obranného priemyslu, pričom uviedla, že je "potreba veľkého množstva munície". Nórsky minister obrany Bjørn Arild Gram sa k situácii vyjadril so slovami, že "zvýšenie kapacity obranného priemyslu je dôležité pre Ukrajinu, ale aj pre ochranu našej vlastnej bezpečnosti". Okrem toho sa v krajine koná veľké vojenské cvičenie "NATO Arctic" v spolupráci Veľkej Británie, ktorá tam už rozmiestňuje svoje jednotky.
Vojenská podpora neskončila
Bauer v Bruseli povedal, že NATO bude Ukrajinu naďalej dlhodobo podporovať. "Rusko si myslelo, že vojna potrvá tri dni. Ukrajina má našu každodennú podporu. Výsledok je nejasný. Určí to osud celého sveta," povedal.
Vojna podľa NATO nikdy nebola o údajnej bezpečnostnej hrozbe, ktorej sa Kremeľ obával. "Rusko sa bojí niečoho oveľa silnejšieho, než je akákoľvek zbraň na Zemi. Má strach z demokracie," dokončil Bauer s tým, že keď budú mať demokratické práva ľudia na Ukrajine, čoskoro budú po nich túžiť aj v Rusku.
