WASHINGTON/MOSKVA – Prezident Ruskej federácie poskytol štátnej televízii Rossija 1 rozhovor, ktorý dvíha predstaviteľov Západu zo stoličiek. Na jednej strane jasne povedal, že Rusko nemá dôvod bojovať proti NATO, na strane druhej menoval konkrétne krajiny tohto spoločenstva, ktoré ovplyvnila prozápadná politika. Z jeho slov sa o upevnenie dvoch gigantov bude musieť snažiť skôr Washington.
archívne video
Rozhovor pre ruskú štátnu televíziu, v ktorom bol hlavnou postavou prezident Vladimir Putin, sa uberal viacerými smermi. Slová prezidenta zhodnotil dokonca Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom vo Washingtone. V rozhovore, ktorý mal poprieť akékoľvek hrozby a obavy, ktoré predstavuje Ruská federácia pre NATO, Putin prilial olej do ohňa keď pohrozil Fínsku, že bude mať s Ruskom problémy.
Mylné predstavy
Na slová Putina, že "Fínsko zatiahli do NATO", ISW reagovalo, že krajina na severe Európy vstúpila do NATO až po ruskej invázii na Ukrajinu z konca februára 2022, pričom Fíni jasne a nie raz deklarovali, že sa obávajú ruskej agresie aj do iných krajín. Putin reagoval, že konflikt Rusko a Fínsko umelo vytvorili členské štáty NATO.
Šéf Kremľa však začal tým, že poprel slová prezidenta USA Joea Bidena zo 6. decembra, ktorý tvrdil, že "Rusko v budúcnosti zaútočí na niektorú z členských krajín NATO". "Myslím, že k takému niečomu nedôjde. Rusko nemá žiadny geopolitický, ekonomický, územný ani vojenský dôvod bojovať proti NATO. Práve naopak, máme záujem rozvíjať vzťahy s jeho členskými štátmi," vyjadril sa Putin.
Odkaz pre USA
Podľa ISW ide len o prázdne slová. Dva dni pred spustením invázie na Ukrajinu Putin prehlásil, že nechystá žiadnu inváziu. Koncom júla tohto roku sa vyhrážal Poľsku, že na presun poľskej armády k bieloruskej hranici odpovie "všetkými možnými prostriedkami". Navyše časť ruskej armády sa má reformovať s cieľom pripraviť sa na rozsiahlu konvenčnú vojnu proti NATO.
Putin ďalej v rozhovore naznačil, že Západ vníma ako slabý, čo je podľa ISW v kontraste s dôverou jeho nárastu moci Ruska za posledných 20 rokov. "Spojené štáty americké mali záujem uštedriť Rusku pred 20 rokmi 'strategickú porážku', ale tento cieľ momentálne nie je v ich národnom záujme. Oni budú musieť byť iniciatívni a nájsť s nami spoločnú reč. USA jednoducho musia počítať s Ruskom," povedal. Šéf Kremľa zrejme narážal na geopolitické rozmiestnenie síl, čím naznačil, že USA a jeho spojenci sú slabšími aktérmi ako Rusko.
Keď Ukrajina padne
Častokrát opakované frázy o NATO ako nepriateľovi s potenciálnou výhrou Ruska na Ukrajine môže pre Západ znamenať nákladné udržiavanie bezpečnosti. Moskva by v takomto prípade rozmiestnila svoje sily k hraniciam NATO od Severného ľadového oceánu až po Čierne more. Podpora Ukrajiny Západom je dôležitá aj z tohto pohľadu.
V prípade výhry Ruska na Ukrajine by Američania boli nútení pre udržanie bezpečnosti rozmiestniť vo východnej Európe svoje lietadlá stealth, ktoré sú odolné voči nepriateľským radarom. Vyslanie týchto strojov do Európy a ich následná údržba je veľmi nákladná. Navyše Washington by sa musel rozhodnúť, ako prerozdeliť svoj arzenál medzi Ukrajinu a pre svojich spojencov na Taiwane, kde hrozí vznik ďalšieho konfliktu.
Armáda a ekonomika Kremľa
ISW prišlo aj s desivou správou, že Rusi síce prišli na Ukrajine o 90 percent všetkých mužov, ktoré malo pred spustením invázie, no počas bojov počty doplnilo a teraz ich má byť ešte viac. Navyše v boji získali bohaté skúsenosti. Ďalšou horkou pilulkou pre Západ je naštartovanie ruskej ekonomiky, ktorú nezastavili ani balíčky ekonomických sankcií.
