ASTANA – Vyzerá to tak, že boje medzi USA a Ruskom ešte z čias studenej vojny doplnia nové formujúce sa svetové mocnosti. Jednou z nich je aj Čína, ku ktorej sa zrejme svetové nepokoje oveľa viac priblížia. Po ruskom neúspechu na Ukrajine je možné, že Moskva otočí svoju sféru vplyvu na giganta, ktorý sa rozprestiera vo Východnej Európe a v strednej časti Ázie.
archívne video
Po zložitej vojnovej situácii na Ukrajine sa stal stredoázijský región z dlhodobého hľadiska oveľa významnejším ako doteraz. Dominuje mu krajina o rozlohe 2 725-tisíc kilometrov štvorcových, ktorá patrila počas sovietskej éry do zoskupenia ZSSR. Ako informuje The Statesman, Kazachstan sa dostáva do širšieho povedomia najväčších svetových mocností. Je preto možné, že o niekoľko rokov tu môže vypuknúť konflikt takých rozmerov, ako na Blízkom východe či Ukrajine.
Bohatstvo pod zemou
Región je poznačený jadrovými testami v Semiplatansku, čo malo obrovské následky pre životné prostredie. Väčšia časť územia sa nachádza vo vnútrozemí, ale v severovýchodnej časti má Kazachstan prístup ku Kaspickému moru. Svetových lídrov však najviac zaujíma jeho nerastné bohatstvo v podobe uránu, uhlia a železnej rudy. Najdôležitejším odvetvím priemyslu je ťažba. Sú tu najväčšie chrómové bane na svete. Ťaží sa aj meď, zinok či olovo.
Žiadny jadrový program
Kazachstan sa stal nezávislým štátom v roku 1991, keď sa len veľmi neochotne odtrhol od vtedajšieho upadajúceho Sovietskeho zväzu (ZSSR). Dlhoročný prezident krajiny Nursultan Nazarbajev pocítil následky rádioaktívneho žiarenia z jadrových testov na domácom obyvateľstve. Prejavovalo sa to obrovskými zdravotnými problémami.
Nazarbajev prijal pomocnú ruku USA a spoločnými silami zahájili proces odstraňovania nukleárnych zbraní (denuklearizáciu). Kazachstan vrátil Rusku 1 400 jadrových hlavíc. V roku 2021 krajina podpísala Zmluvu o zákaze jadrových zbraní.
Vplyv Západu
V súčasnej dobe je v krajine aktívne najmä Francúzsko a Kanada, ktorých spoločnosti získali licencie na ťažbu uránu a iné nerastné suroviny. Začiatkom novembra pricestoval do krajiny na oficiálnu návštevu prezident Francúzska Emmanuel Macron, ktory sa stretol s hlavou Kazachstanu Kassym-Jomartom Tokajevom.
Stret záujmov
Tento rastúci význam možno pripísať vplyvu ukrajinskej vojny, ktorá viedla k zníženiu vývozu ruskej ropy do Európskej únie v dôsledku sankcií voči Moskve. V tejto súvislosti sa Kazachstan stal tretím najväčším dodávateľom ropy v EÚ.
Toto zbližovanie však narušuje vzťahy s Moskvou. Ruská agentúra TASS uverejnila vyjadrenie štátneho tajomníka ruskej Bezpečnostnej rady Alexeja Ševcova, ktorý na konferencii medzi Ruskom a Kazachstanom vyhlásil, že "Spojené štáty a ich spojenci sa snažia podnecovať nacionalistické nálady, šíria klamstvá a snažia sa ovplyvniť verejnú mienku. Považujem to za nehorázne zasahovanie do vnútorných záležitostí oboch nezávislých národov," povedal.
