BŘECLAV - Sviatok všetkých svätých alebo Halloween? Kým u nás je to o sviečkach a spomínaní, na západe o strašidlách a zábave. Oba sviatky sa postupom času čoraz viac premiešavajú a nejeden z nás sa obáva, že pôvodný Sviatok všetkých svätých sa jedného dňa úplne vytratí v záplave strašidiel, sladkostí a vyrezávaných tekvíc.
Udržiavanie tradícií pri živote je záslužné, avšak ničiť detské výtvory a kaziť deťom radosť, to už také záslušné ľuďom nepríde. Výnimkou je kňaz a exorcista Jaromír Smejkal, ktorý v Česku vyvolal pred pár dňami pobúrenie po tom, čo sa listom priznal k pošliapaniu tekvíc, ktoré v rámci obecnej akcie v Kurdějove pri Brne vyrezali malé deti, informoval Břeclavský denník. Smejkal tvrdil, že tekvice sa nachádzali blízko posvätnej pôdy fary, a tak neváhal a podupal tieto vraj satanistické symboly. „Keď som uvidel početné symboly satanistického sviatku Halloween, jednal som podľa svojej viery a povinnosti byť otcom a ochrancom zverených detí,“ vysvetlil Smejkal.
Deti a ich rodičia však jeho čin ako záslužný nevideli. Keď deti uvideli tú spúšť, pýtali sa, prečo sa to stalo a u niektorých prišlo aj na plač. Čin podupania tekvíc ako záslužný nevidela dokonca ani brnenská diecéza a vec plánuje s kňazom Smejkalom riešiť.
Medzitým však Jaromír Smejkal odslúžil nedeľnú svätú omšu v Kurdějově a k udalosti sa v kázni sám vrátil. Bohoslužby sa zúčastnila približne tridsiatka veriacich a podľa Blesku.cz bolo na omši cítiť napätie. Ak niekto zo zúčastnených očakával ospravedlnenie farára, zostal sklamaný. Farár svoj krok hájil a to aj citovaním z listu, ktorý vraj dostal. „Pred niekoľkými rokmi sa vo farnosti Hanušovice učiteľka tiež veľmi zasadzovala o jesennú výzdobu v štýle Halloween. Začalo to tekvicami, potom pribudli čarodejnice, následne zombie, kostlivci a všelijaké odpornosti,“ čítal farár.
Potom sa vraj podľa listu situácia vymkla kontrole. „Povešali tam aj figuríny obesencov a na druhý deň medzi nimi našli aj obeseného školníka. Nešťastná učiteľka odišla zo školstva a psychicky sa zrútila. K tomu to môže dospieť, keď sa so zlom nebojuje,“ varoval pred vyrezávaním tekvíc Smejkal.
Údajný pisateľ sa preto čudoval, akú reakciu rozdupanie tekvíc vyvolalo na verejnosti a to nielen v médiách, ale aj u biskupstva. List potom Smejkal doplnil vlastnými slovami: „Netárajme len slová, čiňme evanjelium ku sláve božej.“
Pôvod vyrezávania strašidelných tvári tekviciam je pritom celkom jasný. Prvýkrát sa tekvice podľa encyklopédie Britannica objavili približne v 19. storočí v Írsku. Mali odstrašiť bludnú dušu mytologickej postavy menom Stingy Jack. Jack vraj prekabátil diabla, aby na ňom zarobil. Keď zomrel, Boh ho do neba vziať pre hriechy nechcel. Problém bol, že ho ani podvedený satan nechcel v pekle, a tak mu bolo osudom na večné časy blúdiť krajinou.
Ľudia z obavy pred jeho hroznou dušou tak začali pred svoje príbytky umiestňovať strašidelné vyrezávané tekvice, ktoré mali jeho dušu odplašiť inam. Pôvod tejto zvyklosti je však ešte starší a pochádza z čias Keltov, ktorí žili aj na našom území ešte pred príchodom Slovanov i kresťanstva. Vítanie jesene strašidelnými predmetmi súvisí s keltským festivalom Samhain. Pravda, Kelti ešte tekvice nevyrezávali, tie sa do Európy dostali až po objavení Ameriky.
