PÁSMO GAZY – Otvorený vojnový konflikt, ktorý sa od soboty 7. októbra odohráva medzi Izraelom a palestínskou teroristickou skupinou Hamas, vykresľuje viaceré skutočnosti. Najmä po vpáde desiatok teroristov na festival pri pásme Gazy, kde začali strieľať do civilistov a mnoho z nich aj uniesli, začínajú ľudia hovoriť o tejto skupine, že sa čoraz viac podobá ISIS.
archívne video
Hamas tu nebol odjakživa. Podobne ako Islamský štát (ISIS), aj toto hnutie sa postupne sformovalo do radikálnej teroristickej organizácie, ktorá násilne obsadila časť územia (v prípade Hamasu je to aj pásmo Gazy) a podniká odtiaľ sabotážne akcie s cieľom oslabiť svojho úhlavného nepriateľa (Izrael).
Radikálne názory
Hamas, skratka pre Hnutie islamského odporu (Harakat Al-Mukawama Al-Islamiya), je palestínska islamistická organizácia, ktorú mnohé krajiny na čele s USA či EÚ označili za teroristickú organizáciu. Informujú o tom Izraelské obranné sily (IDF). Vzniklo v roku 1987, po založení šejkom Ahmadom Yassinom. Od svojich začiatkov sa hnutie pokúšalo vytvoriť islamský štát na území Izraela, Západného brehu Jordánu a pásma Gazy.
"Hamas sa snaží vztýčiť Alahovu zástavu nad každým centimetrom Palestíny, obhajuje a dodržiava džihád, ktorý predstavuje jediný prostriedok boja proti Izraelu," uvádza sa v Charte Hamasu z roku 1988. Jeho členovia sa navyše považujú za "bojovníkov za slobodu". Pôsobí v politickej, vojenskej aj sociálnej sfére. Islamský štát (ISIS) sa pokúša o niečo podobné. Je to sunnitská militantná teroristická organizácia, ktorá od roku 2014 ovláda rozsiahle časti Iraku a Sýrie, na ktorých území vyhlásila kalifát. V roku 2006 sa odštiepil od pôvodnej Al-Káidy.
Vydobyté územie
Pásmo Gazy od nezávislosti Izraela v máji 1948 nezažilo dlhšie obdobie pokoja. Je to územie o rozlohe 365 kilometrov štvorcových, ktoré hraničí na severe a východe s Izraelom, na juhu s Egyptom a západná strana je pobrežím Stredozemného mora. Pásmo Gazy je centrum a neoficiálne sídlo teroristickej organizácie Hamas, ktorá však funguje bok po boku s civilným obyvateľstvom. Preto pri akomkoľvek útoku na Hamas padnú aj nevinné obete.
V rokoch 1967-1993 po šesťdňovej vojne bolo pásmo Gazy pod úplnou správou Izraela. Prišiel však rok 1994, kde sa na konferencii v nórskom Osle dohodlo, že Izrael postupne prenechá moc nad oblasťou Palestínskej samospráve. Výnimkou boli len židovské osady a vojenské zóny, kde operovala izraelská armáda. Každý rokom mala Palestína väčšiu kontrolu nad územím, až sa Izrael v roku 2005 z pásma Gazy úplne stiahol. Prestala platiť už aj výnimka z Osla, čo znamenalo, že Palestína mala úplnú moc v celej oblasti.
Odmietá pomoc
Hnutie Hamas vyhralo v roku 2006 parlamentné voľby. Pásmo Gazy dlhodobo bojuje s chudobou. Aj dnes je viac ako 80 percent obyvateľov odkázaných na humanitárnu pomoc. USA, Rusko, OSN a EÚ to vedeli aj po voľbách v roku 2006, a preto jednohlasne vyhlásili, že Palestíne poskytnú zahraničnú pomoc, no tá musí najprv uznať štát Izrael, ukončiť všetky teroristické aktivity a dodržiavať podpísané dohody. Hamas to odmietol.
Dve frakcie
Prezidentom v krajine však nie je člen Hamasu. Boj o úplnú nadvládu medzi premiérom Ismailom Haniyehom (Hamas) a jeho politickým rivalom prezidentom Mahmúdom Abbásom (sociálne palestínske Fatah) vypukol do násilností v celej oblasti. Fatah je, na rozdiel od Hamasu, ochotný rokovať s izraelskou stranou a dohodnúť sa na kompromisoch. Hamas dodržiava prísne pravidlá džihádu a využíva ho ako nástroj na boj proti nepriateľovi. Radikálne odlišné názory vyústili do ozbrojeného konfliktu, ktorý v roku 2007 vyhral Hamas a prevzal kontrolu nad Pásmom Gazy. Vládne tu dodnes.
Západ obviňuje prezidenta
Hamas sa svojimi činmi pokúša oslabiť Izrael z vnútra a vniesť medzi obyvateľstvo strach a napätie. Najčastejšie k tomu využíva teroristické útoky a ostreľovanie zo vzduchu, ku ktorým sa neskôr aj prihlási. Medzinárodné spoločenstvo obvinilo izraelského prezidenta Benjamina Netanjahu, ktorý svojimi krokmi posilňoval hnutie Palestíny (Hamas) a vytvoril im podmienky na prekvapivý víkendový útok.
Premiér vedome viedol Izrael ku konfliktu, keď po minuloročných voľbách zostavil vládu "anexie a vyvlastňovania", čo je zrejme odkaz na rozširovanie židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Informuje o tom denník Haaretz s tým, že Netanjahu ignoroval práva Palestínčanov. Okrem toho pripomenul, že hlava Izraela je obvinená v troch kauzách pre korupciu.
