WELLINGTON – Hovorí sa, že ste to, čo jete. Vedci toto tvrdenie dopĺňajú, o to, že ste aj to, čo jedla vaša mama a aj vaša babka. Nová štúdia zameraná na zvieratá je ďalším dôkazom toho, že prostredie matky môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť metabolizmus jej potomkov a nielen ten.
Medzigeneračný efekt bol prvýkrát pozorovaný už v roku 1909 u mláďat priadky morušovej. Ich správanie počas zimnej sezóny nevychádzalo zo špecifických zdedených génov, ale vyplynulo z toho, ako ich telá tieto gény „čítali“ alebo ich „zapínali“ alebo „vypínali“, uvádza ScienceAlert. A tento výsledok bol regulovaný prostredím matky. Potenciál epigenetických zmien bol odvtedy zaznamenaný u mnohých iných živočíšnych druhov vrátane ľudí, ako ale prechádzajú medzigeneračné hranice, zostáva neisté.
Vedci z austrálskej Monash University teraz prišli so štúdiou o tom, že samice hlísty Caenorhanditis elegans obdarili svoje deti a vnúčatá extra ochranou mozgu, tým že jedia určité druhy jedla. Štúdia nebola vykonaná na ľuďoch, ale keďže tento červ zdieľa mnoho génov s naším druhom, poskytuje niekoľko zaujímavých pohľadov na to, ako môžu epigenetické zmeny fungovať. Keď vedci kŕmili larvy molekulou, ktorá sa bežne nachádza v jablkách a bylinkách, nazývaná kyselina ursolová, všimli si, že potomstvo bolo do istej miery chránené pred prirodzeným narušením nervovej siete.
Zdedené tuky
Zdá, že kyselina ursolová „zapína“ gén v červoch, ktorý vytvára špecifický typ tuku známy ako sfingolipid. Ten zabraňuje oslabeniu axónov neurónov v mozgu a prvé výsledky naznačujú, že tuk môže putovať z čriev matky do vajíčok v maternici. U mláďat následne výskumníci zistili, že zvýšené hladiny sfingolipidov viedli k významným metabolickým zmenám, ktoré sa zachovali počas vývoja a počas ďalšej ďalšej generácie. „Je to prvýkrát, čo sa ukázalo, že tuky sú zdedené,“ povedal Roger Pocock, spoluautor štúdie. „Navyše, kŕmenie matky sfingolipidom chráni axóny dvoch nasledujúcich generácií. To znamená, že strava matky môže ovplyvniť nielen mozog ich potomkov, ale potenciálne aj nasledujúce generácie.“
Epigenetik Nicholas Burton v časopise Nature však poznamenal, že skúmané červy sú vajcorodé, takže nie je jasné, či sa výsledky štúdie vzťahujú aj na živorodé zvieratá, ako sú cicavce, ktoré rodia živé mláďatá. Dúfa však, že štúdie organizmov, ako je Caenorhabditis elegans, môžu pripraviť pôdu pre nové objavy o tom, ako a prečo sa spája metabolizmus matky s potomstvom.
