CHEDDINGTON/BRATISLAVA - Bol štvrtok 8. augusta 1963 približne 3.00 hodiny nadránom, keď vlak spoločnosti Traveling Post Office prešiel okolo britského mestečka Leighton Buzzard. Personál triedil vo vlaku poštu a balíky. Strojvodca Jack Mills zbadal červený signál a vlak zastavil. Signál bol však falošný, niekto zmenil svetelnú signalizáciu.
Dnes uplynulo presne 60 rokov, odkedy skupina ozbrojených lupičov prepadla vlak a ukradla viac ako 2,5 milióna libier. Veľká vlaková lúpež sa odohrala približne 80 kilometrov od Londýna neďaleko Cheddingtonu.
Archívne video: Policajti piateho bratislavského okresu vyšetrujú okolnosti lúpežného prepadnutia
Policajná ochrana bola minimálna
Začiatkom toho roku sa kriminálnik Bruce Reynolds dozvedel o nočnom vlaku, ktorý pravidelne prevážal zo škótskeho Glasgowa do Londýna opotrebované malé librové bankovky na likvidáciu. Spoj vypravovali s minimálnou policajnou ochranou. Reynolds informáciu preveril a pripravil plán prepadnutia vlaku. V osudnú noc po zastavení vlaku Mills zistil, že káble traťového telefónu sú prerezané. Keď sa chcel vrátiť do vlaku, zhodili ho zo železničného násypu. V druhom vozni sa triedila doporučená pošta, kde sa nachádzala hotovosť 2,3 milióna libier (v súčasnosti približne 30 miliónov libier).
Lupiči vytvorili ľudskú reťaz
Medzičasom maskovaný muž vyliezol do kabíny vlaku a tyčou udrel rušňovodiča. Ďalší lupiči odpojili vagóny a nechali za rušňom prvé dva vozne s cenným majetkom. Strmý terén bol nepraktický na vynesenie koristi z vlaku, preto gang posunul súpravu o míľu ďalej k mostu Bridego, kde už čakali nákladné autá na prepravu lupu. Na moste lupiči vytvorením ľudskej reťaze premiestnili 120 vriec obsahujúcich 2,5 tony peňazí.
Lúpež bola dobre zorganizovaná a rýchla. Pred odchodom nariadili zamestnancom, aby zostali nehybne 30 minút, kým kontaktujú políciu. To dalo vyšetrovateľom dôležitú stopu - gang mal úkryt do 30 minút jazdy od miesta činu.
Utiekli na farmu
Zlodeji si prenajali starý farmársky dom v Oakley Buckinghamshire v grófstve Oxfordshire. Po vyhlásení rozsiahleho pátrania, informoval miestny obyvateľ políciu o netradičnom pohybe okolo farmy. Keďže aj nad ňou sa práve v tom čase konali cvičné lety britského kráľovského letectva (RAF), nízko letiace lietadlá si gang mylne spojil s pátraním. Zločinci si peniaze rozdelili a farmu opustili. Polícia objavila na mieste veľké množstvo potravín, obaly na bankovky, poštové vrecia, balíky a niekoľko ďalších stôp.
Najdlhší súdny proces v Anglicku
Počas nasledujúcich niekoľkých mesiacov zadržali policajti postupne 12 členov gangu. V procese, ktorý sa stal najdlhším v histórii anglického súdnictva boli obžalovaní Ronald Biggs, Gordon Goody, Jimmy Hussey, Roy James, Robert Welch, Charlie Wilson a Tomy Wisbey. Súd ich odsúdil na 30 rokov. Williama Boala a Rodgera Cordreya na 14 rokov, Briana Fielda na päť a Johna Wheatera na tri roky. Johna Dalyho súd oslobodil. Gang dostal spolu 307 rokov väzenia. Väčšina odsúdených si tresty odsedela. Po zmene trestného zákona niektorých z nich v 70. rokoch z väzenia prepustili.
Wilsonovi, Biggsovi a Reynoldsovi sa však podarilo utiecť. Wilson žil v Montreale. Biggs ušiel najskôr do Paríža, kde sa podrobil plastickej operácii a usadil sa v Brazílii. Po návrate do Británie ho však uväznili. Vodca lupičskej bandy Reynolds, ktorý unikal polícii až päť rokov, utiekol do Mexika, kde žil s rodinou pod cudzím menom. Po príchode do Británie ho zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia.
Z celkovej ulúpenej čiastky 2,631.684 libier sa našlo približne 330.000 libier. O osude zvyšku peňazí existujú dodnes len dohady. V roku 1967 natočil režisér Peter Yates fiktívne spracovanie udalosti s názvom Lúpež. Film bol pre neho vstupenkou do Hollywoodu.
Slováci sa inšpirovali
Podobný zločin prepadu poštového vlaku s tragickým následkom sa odohral aj v Rakúsku. Slovenský gang na čele s Liborom Ollerom prepadol 9. apríla 1990 poštový vagón medzi Sankt Pöltenom a Viedňou. Poštových úradníkov spútali, jedného zastrelili a zhabali vrecia s 35 miliónmi šilingov (približne 91 miliónov československých korún). Išlo o jednu z najväčších poštových lúpeží v histórii Rakúska. Vodcu zločineckej bandy Ollera odsúdili na 20 rokov väzenia, ďalší traja Slováci dostali po desať rokov.
