BELEHRAD - Prezidenti Srbska a Čiernej hory sa v pondelok dohodli na urovnaní napätých vzťahov medzi týmito dvoma historickými balkánskymi spojencami, informuje TASR na základe správy agentúry AP.
Obe krajiny spolu po rozpade bývalej Juhoslávie tvorili jeden štátny útvar, kým z neho Čierna Hora v roku 2006 nevystúpila po referende o nezávislosti. K napätiu vo vzťahoch medzi Podgoricou a Belehradom prispelo aj uznanie nezávislosti niekdajšej srbskej provincie Kosovo zo strany Čiernej Hory. Srbský prezident Aleksandar Vučič a novozvolený čiernohorský prezident Jakov Milatovič po schôdzke v srbskom hlavnom meste Belehrad uviedli, že budú pracovať na zlepšení politických vzťahov, aby zodpovedali hospodárskej spolupráci medzi oboma krajinami.
Prvá návšteva čiernohorského prezidenta v srbskej metropole
Návšteva Milatoviča v Belehrade bola prvou návštevou čiernohorského prezidenta v srbskej metropole za uplynulé roky, píše AP. Medzi prvými krokmi bude v záujme urovnania vzťahov vzájomné vymenovanie nových veľvyslancov po diplomatickej roztržke z roku 2020. "Našou zodpovednosťou je skutočne zlepšiť vzťahy a neznepokojovať ich, podobne ako sa to často stávalo v minulosti," podotkol Milatovič, podľa ktorého sa jeho návštevou Belehradu začína "nová kapitola v našich vzťahoch". Mialtovič po aprílových voľbách nahradil na poste hlavy štátu dlhoročného čiernohorského prezidenta Mila Djukanoviča, ktorý krajine vybojoval nezávislosť od Srbska a v roku 2017 sa Čierna Hora pod jeho vedením napriek nesúhlasu Ruska stala členom Severoatlantickej aliancie (NATO).
Na niečom sa zhodli
Čierna Hora sa pred vypuknutím domácej politickej krízy všeobecne považovala za ďalšiu krajinu, ktorá sa stane členom Európskej únie (EÚ). Proeurópska strana Európa teraz!, ktorú spoluzakladal aj Milatovič, zvíťazila v júnových parlamentných voľbách, hlasy jej však nestačia na to, aby mohla sama zostaviť vládu. Približne jedna tretina populácie Čiernej Hory sa identifikuje ako Srbi a v súvislosti so vzťahmi s Belehradom vládne v krajine rozkol, konštatuje AP. Oba národy zdieľajú jeden jazyk a sú prevažne pravoslávne. Srbský prezident Vučič po stretnutí s Milatovičom uviedol, že Srbsko "nemá v úmysle nútiť nikoho, aby robil to, čo robiť nechce". "Na niečom sa zhodneme, a na niečom nie, ale rozprávali sme sa civilizovaným, normálnym spôsobom, čo by malo pomôcť vybudovať medzi nami dôveru," dodal.
