BRUSEL - EÚ aj krajiny západného Balkánu potrebujú pozitívny príbeh európskej integrácie, a to čo najskôr. V rozhovore to uviedol slovenský europoslanec a spravodajca Európskeho parlamentu (EP) pre Srbsko Vladimír Bilčík.
Bilčík, ktorý pred dvoma týždňami na čele delegácie EP navštívil Srbsko, ocenil nedávne víťazstvo proeurópskej strany Hnutie Európa teraz! v Čiernej Hore.. "Musíme robiť všetko preto, aby sme aj naďalej bojovali o európsku budúcnosť západného Balkánu. Tento región, najmä po vypuknutí ruskej agresie voči Ukrajine, čelí hybridným hrozbám a snahám iných hráčov, ako je Rusko, Čína alebo Turecko, presadzovať tu svoj vplyv. Z pohľadu tamojších elít európska cesta nie je vnímaná ako jediná a jednoznačná," opísal situáciu.
Video: Vladimír Bilčík o Čiernej Hore a integračných snahách krajín západného Balkánu
V únii môžu byť v priebehu rokov
Dodal, že po troch rokoch prešľapovania na mieste Čierna Hora dala dôveru mladšej politickej generácii a bude dôležité, aby noví politici nepodľahli populizmu a aby vláda v Podgorici získala ústavnú väčšinu na prijímanie reforiem. "Povedali sme im jasne: môžete byť v EÚ v priebehu niekoľkých rokov, ale potrebujete sa rozhodnúť, ako bude fungovať vaše súdnictvo, prokuratúra a verejné inštitúcie," vysvetlil. To znamená prekonať súčasnú politickú polarizáciu a obmedziť vplyv proruských politických strán, dodal.
Bilčík vyhlásil, že Rusko sa v Čiernej Hore pokúšalo o prevrat v roku 2016 a v tejto krajine to nemusí automaticky skončiť tak, že tam EÚ bude hrať prvé husle. "My musíme vyjadriť Čiernej Hore podporu, podporovať úsilie o sformovanie jasnej proeurópskej väčšinovej vlády. Potrebujeme aspoň jeden úspešný príbeh na západnom Balkáne. Dnes ho nemáme. Rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom sú na začiatku, Čierna Hora tri roky stála na mieste a Srbsko má viaceré nevyriešené problémy z minulosti, napäté vzťahy s Kosovom a je to jediná krajina regiónu, ktorá nie je po boku EÚ vo vzťahu k ruskej agresii na Ukrajine a k prijímaným sankciám," upozornil.
Posledným úspešným príbehom európskej integrácie v regióne bol vstup Chorvátska do EÚ v roku 2013. Napriek vstupu Chorvátska aj do eurozóny a schengenského priestoru čoraz menej ľudí na západnom Balkáne verí v "európsky sen", poznamenal europoslanec. Medzičasom sa kandidátmi na vstup do EÚ stali aj Ukrajina a Moldavsko, hlási sa tiež Gruzínsko. "To, či sa Srbsko bude uberať smerom k EÚ, nie je v našich rukách. Pomáhame im, ale Srbi sa sami musia rozhodnúť pre európsku cestu, prestať byť rozpoltení medzi východom a západom. Tektonický zlom prišiel s ruskou vojnou na Ukrajine. Verím, že Srbi si nakoniec vyberú európsku cestu, ale nebude to pre nich jednoduché," skonštatoval Bilčík.
Aj preto je podľa neho potrebný pozitívny integračný príbeh. Najbližšie má k tomu Čierna Hora, čo by bolo dobrou správou nielen pre západný Balkán, ale aj pre rozširovací proces EÚ ako taký, dodal.
