NOVÁ KACHOVKA – Zničenie Kachovkej priehrady ešte stále nie je objasnené. Prevláda však názor, že útok mala na svedomí ruská strana. Pri pohľade do minulosti sa mohol prezident Putin inšpirovať svojím predchodcom, ktorý stál na čele ZSSR počas druhej svetovej vojny. Scenár posledných dní sa preto akoby opakuje. Incidenty s priehradami sa pritom v minulosti stali aj v iných európskych krajinách.
archívne video
Kachovská priehrada je už minulosťou. Okolité mestá a dediny zaplavili tisíce litrov vody. Vinníka však doteraz nepoznáme. Odborníci sa zhodujú, že ako Ukrajina, tak aj Rusko pretrhnutím hrádze skôr stratili ako získali. Na druhej strane sa väčšina prikláňa k názoru, že to bol ruský útok. Uvádza to The Telegraph. Prezident Vladimir Putin sa dokonca mohol inšpirovať Stalinom, ktorý v roku 1941, počas druhej svetovej vojny, vyhodil do vzduchu priehradu v Záporoží. Dnes tam stojí jadrová elektráreň.
Scenár bol podobný tomu dnešnému. "Ľudia kričali o pomoc. Dokonca aj domáce zvieratá bučali a kvičali. Ľudia liezli na stromy, aby sa zachránili pred silným prúdom vody," spomenul jeden z preživších. V Záporoží zahynulo vtedy až 100-tisíc ľudí. Zámer bol podobný, ako pri aktuálnej katastrofe v Novej Kachovke, a síce zastaviť postup nepriateľa.
Oblasť poznačená na desaťročia
Výbuch hrádze na Kachovskej priehrade sa rozhodne nepovažuje za náhodu. Kyjev len 24 hodín predtým začal kontrolovať rôzne stanovištia na fronte a celý svet vedel o pripravovanej ukrajinskej protiofenzíve. Zničenie vodného diela Nová Kachovka, pravdepodobne Rusmi, je od Černobyľu 1986 najväčšou katastrofou v Európe, ktorú spôsobil človek. V nebezpečenstve sa ocitlo viac ako 16-tisíc ľudí. Obetí je v porovnaní s rokom 1941 výrazne menej, ale tisíce zvierat zahynulo a následky na životnom prostredí bude domáce obyvateľstvo pociťovať desaťročia.
Európska únia obvinila Ruskú federáciu z barbarstva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v októbri minulého roku varoval, že Rusi podmínovali Kachovskú priehradu. Žiadal prítomnosť medzinárodného spoločnstva, ale žiadna odpoveď neprišla.
Čína a Belgicko
Zničenie priehrady človekom sa objavilo v minulosti aj mimo územia dnešnej Ukrajiny. Podľa The Telegraph bol najničivejšou katastrofou výbuch hrádze pozdĺž čínskej najdlhšej rieky Huang-He (Žltá rieka) v roku 1938, ktorý bol súčasťou stratégie spálenej zeme. Japonský útok bol síce zastavený, ale pri následných záplavách zahynulo takmer 90-tisíc ľudí pričom ďalších pol milióna zomrelo na následky hladomoru. K obnoveniu hrádze prišlo až po dlhých deviatich rokoch.
Hrádze sa búrali aj počas prvej svetovej vojny. Počas bitky pri rieke Yser uvoľnila belgická armáda stavidlá v Nieuwpoorte a zaplavila oblasť o šírke niekoľkých kilometrov. Takýmto spôsobom sa zachránila pred Nemcami, ktorí obsadili takmer celú krajinu.
Hrozba
Útok na Kachovskú priehradu neznepokojil len Ukrajinu, ale celý západný svet. Podľa analytikov je to dôkaz toho, že Rusi sú schopní pre víťazstvo zájsť kamkoľvek. Reaktory Záporožskej jadrovej elektrárne ochladzovala práve voda z Kachovskej priehrady. Rusi síce hovoria, že reaktory sú mimo prevoz, ale hrozba jadrovej katastrofy podobnej z Černobyľu alebo Fukušimy stále visí vo vzduchu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) varuje OSN pred možou hrozbou najväčšej európskej jadrovej elektrárne. Po katastrofe v Novej Kachovke posiela do Záporožia ďalších pozorovateľov.
"Najväčšia európska atómová elektráreň využívala vodu na chladenie svojich šiestich reaktorov z Kachovskej priehrady. Od jej zničenia v utorok skoro ráno však hladina vody klesla o 2,8 metra. Keď sa dostane pod úroveň 12,7 metra, čerpanie vody z nádrže už nebude možné," upozornil generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.
