BRUSEL - Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany potrebuje ďalšie financie, a to aj na preventívne a prípravné činnosti. Uviedol to eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič pri príležitosti desiateho výročia založenia Centra pre koordináciu núdzových krízových situácií (ERCC), informuje v pondelok spravodajca TASR.
Lenarčič počas nedávneho stretnutia s novinármi z projektu European Newsroom, ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR, pripomenul, že mechanizmus civilnej ochrany bol od svojho vzniku v roku 2001 aktivovaný v priemere 20-krát do roka, avšak počas mandátu súčasnej Európskej komisie viac ako 100-krát, v priemere jeden- až dvakrát týždenne. Komisár spresnil, že ERCC ako štruktúra, ktorá koordinuje núdzové reakcie EÚ a jej členských štátov na prírodné a iné katastrofy, je od začiatku mandátu súčasnej eurokomisie "dosť zaneprázdnené". Najskôr v dôsledku pandémie koronavírusu, potom pre ruskú inváziu na Ukrajinu a často v dôsledku pribúdajúcich živelných pohrôm. Okrem zemetrasení, sú to najmä silné povodne, nadmerné suchá a lesné požiare, ktoré podľa neho svedčia o tom, že Európa už čelí klimatickej kríze.
Odpoveď mechanizmu po záplavách v Taliansku
Lenarčič pripomenul ničivé povodne z roku 2021 v Belgicku a Nemecku, tohtoročné záplavy v Taliansku, ale aj vlaňajšie lesné požiare, keďže rok 2022 bol najhorúcejší v Európe od začiatku meteorologických meraní. "Vlani sme mali intenzívnu sezónu požiarov, druhú najhoršiu v histórii, čo sa týka počtu požiarov aj plochy spálených plôch," uviedol eurokomisár. V tomto zmysle pritom ocenil prejavy solidarity členských krajín EÚ. Po posledných záplavách v Taliansku bola - na žiadosť talianskych orgánov - odpoveď mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany okamžitá. Za niekoľko hodín dostalo ERCC ponuky pomoci od deviatich členských štátov, Taliansko prijalo pomoc štyroch krajín, vrátane Slovenska.
Európska únia zdvojnásobila kapacity
Komisár zdôraznil, že EÚ chce byť čo najlepšie pripravená na tohoročné lesné požiare. Únia voči vlaňajšku zdvojnásobila svoje kapacity a má k dispozícii 28 hasičských lietadiel a vrtuľníkov. "Tento rok plánujeme mať v pohotovosti vyše 400 hasičov z približne desiatich členských štátov vopred rozmiestnených v Portugalsku, Francúzsku a Grécku. V porovnaní s vlaňajškom ide o veľké rozšírenie. Myslím si, že ich počet bude narastať, pretože je opodstatnený - keď vypukne požiar, každá sekunda sa počíta," opísal situáciu.
Lenarčič spresnil, že obdobie lesných požiarov už nie je obmedzené len na letnú sezónu, príkladom sú požiare v Rakúsku od októbra do novembra 2021, a nie je špecifické len pre južnú Európu - lesy horeli aj v Škandinávii a v strednej Európe. Aj preto je nutné zvýšiť hasičské kapacity na národnej a európskej úrovni, a zintenzívniť úsilie v oblasti prevencie.
Problémy, ktorým čelí Európska únia
To je dôvod, prečo eurokomisia spustila akčný plán na prevenciu lesných požiarov, ktorý obsahuje množstvo iniciatív a odporúčaní pre členské štáty. "Prevažná väčšina požiarov je spôsobená ľudským konaním, či už ide o nedbanlivosť, podpaľačstvo alebo nedostatočnú informovanosť o nebezpečenstve, ktoré oheň predstavuje. Ponúkneme návrhy a iniciatívy špecifické pre členské štáty," vysvetlil Lenarčič.
Súčasný viacročný finančný rámec, ktorý bol pripravený pred pandémiou koronavírusu a vojnou na Ukrajine, vydelil na oblasť civilnej ochrany 1,2 miliardy eur po dobu sedem rokov. Lenarčič tvrdí, že je to nedostatočná suma vzhľadom na problémy, ktorým musí EÚ čeliť. Aj preto došlo k úprave a na civilnú ochranu boli vyčlenené ďalšie dve miliardy eur, čo však už zohľadňuje aj prípravy na možné budúce pandémie. "Každý rok potrebujeme ďalších 75 miliónov eur. To znamená, že musíme postaviť európsku civilnú ochranu na pevnejší finančný základ," odkázal eurokomisár.
