DETROIT - Ľudia na celom svete hlásia podobné zážitky na prahu smrti, čo vedci doteraz považovali za nevysvetliteľné. Teraz by nová štúdia mohla pomôcť vniesť trochu svetla do tejto záležitosti.
Svetlo na konci tunela, pocit beztiaže, videnie sa vznášať sa nad vlastným telom a zažívať stretnutia so zosnulými príbuznými: Podobne sú zážitky na prahu smrti popisované po celom svete. Výskumníci sa už roky zaoberajú otázkou, čo sa ukrýva za podobnými zážitkami – zatiaľ bez odpovede.
Pred niekoľkými rokmi vedci z University of Michigan dokázali pri pokusoch na zvieratách identifikovať zvláštne mozgové aktivity po smrti. Mozog je aktívny približne 30 sekúnd po zástave srdca.
Nová štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences teraz ukazuje, že mozgová aktivita sa dramaticky zvyšuje aj pred smrťou.
Mentálne aktivity
Vedci skúmali mozgovú aktivitu štyroch pacientov v kóme bez šance na prežitie. So súhlasom príbuzných boli prístroje na podporu života vypnuté, pričom mozgová aktivita bola neustále monitorovaná. Nervová aktivita bola meraná na základe gama vĺn. Ide o najrýchlejšie mozgové vlny, ktoré sa vyskytujú počas vrcholnej duševnej aktivity.
Po vypnutí pľúcnych ventilátorov bolo u dvoch pacientov namerané drastické zvýšenie mozgovej aktivity. Zvýšenie sa uskutočnilo niekoľko sekúnd po zástave srdca.
U jedného pacienta boli hodnoty počas procesu umierania asi tristokrát vyššie ako predtým. Vedcom sa podarilo zistiť, že tieto činnosti sa odohrávali najmä v zadnej časti mozgu, kde sa okrem iného odohrávajú sny.
Je to skryté vedomie?
Predtým sa predpokladalo, že zástava srdca je sprevádzaná stratou vedomia. Zistenie vedcov však vyvoláva otázku, či sa v umierajúcich neaktivuje skryté vedomie. Vedec vyslovil pre portál „Science“ podozrenie, že mozog by mohol v posledných chvíľach zopakovať pamätihodné udalosti.
Vedci však upozorňujú, že vyšetrení boli len štyria ľudia. Preto nemožno vo všeobecnosti povedať, že mozgová aktivita sa drasticky zvyšuje u všetkých umierajúcich ľudí.
Napriek štúdii zostáva otázka, čo presne mozog robí v posledných sekundách svojej funkčnosti, nezodpovedaná. Presné fungovanie mozgu zostáva jednou z najväčších záhad neurovedy.
