LUXEMBURG - Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v apríli 2023 zrýchlil na 7 % z marcových 6,9 %, keďže spomalenie rastu cien potravín kompenzovali vyššie náklady na služby a energie. TASR o tom informuje na základe spresnených údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré sa zhodujú s rýchlym odhadom, a správy agentúry Reuters.
Pred rokom, v apríli 2022, bola miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, na úrovni 7,4 %. V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili, už tretí mesiac po sebe, a to o 0,6 %, čo je o niečo menej ako 0,7 % pri rýchlom odhade. V celej Európskej únii (EÚ) medziročná miera inflácie v apríli 2023 klesla na 8,1 % z 8,3 % v marci a dosiahla rovnakú úroveň ako pred rokom. Spomedzi štátov EÚ najnižšiu medziročnú mieru harmonizovanej inflácie zaznamenali v apríli Luxembursko (2,7 %), Belgicko (3,3 %) a Španielsko (3,8 %). Najvyššiu mali Maďarsko (24,5 %), Lotyšsko (15 %) a Česko (14,3 %).
Najviac ceny ovplyvnili potraviny, alkohol a tabak
V porovnaní s marcom klesla inflácia v 22 členských štátoch EÚ a vzrástla v piatich. V apríli k ročnej miere inflácie v eurozóne najviac prispeli potraviny, alkohol a tabak, a to 2,75 percentuálneho bodu (p. b.), po ktorých nasledovali služby (2,21 p. b.), priemyselné tovary bez energií (1,62 p. b.) a energie (0,38 p. b.). Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a palív sa v apríli spomalila na 7,3 % zo 7,5 %. Ešte užšia miera jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa ani alkohol a tabak, klesla, prvýkrát od vlaňajšieho júna, a to na 5,6 % z 5,7 % v marci, ale stále zostáva vysoká.
Tempo zvyšovania cien služieb sa zrýchlilo
Štatistiky ukázali, že v apríli sa spomalil medziročný rast cien potravín, alkoholu a tabaku (na 13,6 % z 15,5 %) a priemyselných tovarov bez energií (na 6,2 % zo 6,6 %), ale ceny energií ožili a vzrástli o 2,5 % po poklese o 0,9 % v marci. A tempo zvyšovania cien služieb sa v apríli zrýchlilo na 5,2 % z marcových 5,1 %, pričom ho poháňali najmä mzdové náklady. To potvrdilo obavy politikov, že rast nominálnych miezd by mohol byť nebezpečne rýchly. Mzdy v reálnom vyjadrení síce stále klesajú vzhľadom na vysokú infláciu, ale nízka nezamestnanosť a čoraz väčší nedostatok pracovnej sily, najmä v službách, ženie nominálne mzdy nahor.
Európska centrálna banka (ECB) už dlho tvrdí, že rast nominálnych miezd o 3 % by bol v súlade s jej inflačným cieľom, ale tohtoročný rast by mohol byť dvojnásobne rýchlejší. Miera inflácie sa už takmer dva roky pohybuje nad cieľom ECB na úrovni 2 %. Banka pritom od júla 2022 zvýšila úrokové sadzby spolu o 375 bázických bodov, aby zastavila prudký rast cien. A očakávajú sa ďalšie zvýšenia úrokov, kým sa inflácia vráti k cieľu ECB, k čomu by mohlo dosť v roku 2025. Najbližšie stretnutie ECB bude 15. júna.
