PRAHA - Za posledné štyri roky ich zmizlo viac než 1300, čo je takmer 15 % z pôvodného počtu. Z toho iba v minulom roku skončilo viac než 250 vidieckych pohostinstiev. Informoval o tom server novinky.cz, ktorý sa odvolal na údaje Plzeňského Prazdroja. Ten medzi vidiecke obce zaraďuje sídla s menej než 5000 obyvateľmi.
archívne video Výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Machalík: Tržby slovenských pivovarov zaznamenali medziročne historický prepad 8,3 %
Zatiaľ čo v marci 2019, teda pred nástupom pandémie nového koronavírusu, evidovala spoločnosť 8929 pohostinstiev, tento rok v marci už iba 7604. V celej Českej republike klesol počet prevádzok z 25.404 na 22.344. Do údajov sú zahrnuté iba krčmy a reštaurácie, nie napríklad kaviarne či bistrá.
"Na gastronómiu vplýva razantný rast cien vstupov. Najmä krčmári na dedinách musia veľmi citlivo zvažovať koncové ceny pre spotrebiteľov, pretože tí sú na akékoľvek zvýšenie veľmi citliví," povedal obchodný riaditeľ Plzeňského Prazdroja Tomáš Mráz.
Biznis na dedinách nie je
Navyše, mnoho ľudí na dedinách a v menších mestách prešlo na pitie piva v domácom prostredí. "A nových hostí zháňajú krčmári na dedinách veľmi ťažko," dodal Mráz. To potvrdil aj Luboš Kastner z Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov ČR. Počas tohtoročných veľkonočných sviatkov bola návštevnosť reštauračných zariadení medziročne nižšia o 12 %.
"Oproti roku 2019 klesli nominálne tržby v pohostinstvách na vidieku o vyše 8 %. Pritom vstupy v gastronómii išli nahor o 34 %," povedal Kastner. "Biznis na dedinách nie je, ľudia do krčmy nechodia, pijú doma a tamojšie reštaurácie brutálne padajú," podotkol. Jedine, komu podľa Kastnera tržby reálne rastú, sú pražské reštaurácie a pohostinstvá. Tým sa tržby zvýšili o 36 %. V krajských mestách rast predstavuje 22 %. "Čím ďalej od Prahy, tým je biznis horší," dodal Kastner.
Prevádzkovateľom sa neoplatí otvárať ani na víkendy
Prevádzkovateľom sa neoplatí otvárať pohostinstvá ani na víkendy pre susedov. Nemajú totiž šancu vytvoriť zisk. Zariadenia sú pritom podľa Kastnera často prirodzeným centrom dediny, kde sa konajú schôdze, stretávajú sa tam susedia a spoločenský život bez nich vädne. Uzatvorenie krčmy tak väčšinou znamená jej koniec, ak sa napríklad nezapojí obec. To urobili v obci Měšín na Jihlavsku, kde krčmu po odchode posledného prevádzkovateľa oživili z rozpočtu obce.
"Dlhodobý problém vygradoval, keď nájomca po minuloročnom, až trojnásobnom zvýšení cien energií povedal, že ide od toho. Súvisí s tým aj predchádzajúci trend poklesu počtu hostí, ktorí už nie sú ochotní platiť také peniaze," popísal stav, ktorý vo finále riešilo obecné zastupiteľstvo, starosta Měšína Aleš Lancman.
Cez zimu si tak vyskúšali, aké je to nemať v obci jediné miesto, kde sa ľudia môžu schádzať. Od marca tu majú nového hostinského, ktorý overuje udržateľnosť chodu krčmy dotovanej obcou. "Nájomné v obecných priestoroch neplatí, dohodli sme sa však na mesačnom paušále za spotrebu energií. Čo bude vo vyúčtovaní navyše, zaplatí obec," popísal situáciu starosta.
O budúcnosti radšej nepremýšľa. "Koľko to bude obec stáť, uvidíme až pri vyúčtovaní. Okrem toho je otázne, či to tento človek, ktorý je inak normálne zamestnaný a krčmu prevádzkuje na živnosť pár hodín po práci, bude schopný vydržať," uzatvoril Lancman.
